Mons. Negri: Slobodomurárstvo je honosne moderné, teda anticirkevné




RÍM – Počas vyšetrovania krádeže pápežskej korešpondencie sa v médiách hovorilo o temnom zákulisí a dokonca o slobodomurároch v Cirkvi. V súvislosti s tým poskytol rozhovor internetovému portálu Vatican Insider biskup San Marína Mons. Luigi Negri, ktorý pripomenul objektívne dôvody nezlučiteľnosti cirkevnej príslušnosti a členstva v slobodomurárskych lóžach. „Podľa katolíckej viery," hovorí biskup Negri, „človek sa už na prirodzenej rovine vzťahuje k tomuto Božiemu tajomstvu a ľudský život zreje uskutočňovaním tajomných, ale reálnych rysov tohto Božieho tajomstva. Slobodomurárstvo však zakladá a vyjadruje také poňatie človeka a reality, podľa ktorého sa človek plne realizuje svojimi vlastnými silami, intelektuálnymi a morálnymi. Slobodomurárstvo je teda gnóza a všetky náboženské dimenzie redukuje na podstatné ekvivalentné výrazy ľudskej inteligencie a ľudského srdca, ktoré zostávajú jediným absolútnom." Nezlučiteľnosť medzi oboma existenciálnymi postojmi je teda radikálna, pokračuje biskup Negri. Ide o rozdiel medzi katolíckou antropológiou pravdy a slobodomurárskou antropológiou moci. Slobodomurárska vízia historickej a sociálnej skutočnosti človeka v sebe teda nutne zahrnuje tiež boj proti Cirkvi. Vyhlásenie Kongregácie pre náuku viery z 26. novembra 1983 stanovuje definitívnu nemožnosť akejkoľvek vzájomnej dohody medzi Cirkvou a slobodomurárstvom v rovine teoretickej či praktickej. Všetky pokusy o otupenie alebo dokonca odstránenie cirkevného postoja voči slobodomurárstvu sú výrazom zásadných vieroučných a historických nedorozumení, ktorým sa napokon dostalo autentického pohrdnutia od rôznych predstaviteľov slobodomurárstva, hovorí taliansky biskup. V konfrontácii s Cirkvou a slobodomurárstvom je veľmi živý jeden významne dramatický aspekt vzťahu medzi Cirkvou a modernosťou. Slobodomurárstvo je totiž zásadne a dalo by sa povedať honosne moderné, a teda zásadne anticirkevné. Akýkoľvek dialóg medzi kresťanmi a slobodomurármi, pokiaľ je ale ich identita verejne známa - pokračuje biskup Negri - a rovnako tak dialóg s exponentmi akejkoľvek inej antropologickej či náboženskej vízie môže byť pozitívnym faktorom sociálneho rastu, no jedine s podmienkou, že sa nebude dávať do zátvorky neodňateľná originalita kresťanskej udalosti, ktorá nezmazateľne berie na vedomie svedomie a srdce tých, ktorí priliehajú ku Kristovmu tajomstvu v tajomstve Cirkvi. Nemožno tiež poprieť, a magistérium posledných pápežov je i v tejto veci mimoriadne presné, že nebezpečenstvo dnes spočíva v snahe hľadať vlastnú identitu v dialógu a kompromise so svetskými mocnosťami. V poslednom čase, povedal v závere biskup Negri, a vlastne už počínajúc dobou veľkého pápeža Benedikta XIV., nechýbali hlasy hovoriace o príslušnosti vysokých cirkevných hodnostárov k slobodomurárstvu. V ostatných desaťročiach bolo tieto hlasy počuť znova. Nie som kompetentný posudzovať konzistentnosť týchto hlasov, hovorí biskup Negri, ale môžem povedať, že pokiaľ niekde takýto prípad nastal, vyplýval z nedostatočného vedomia vlastnej kresťanskej identity a tiež zo snahy dopátrať sa určitého mocenského - ekonomického či politického - vplyvu v rámci spoločnosti.