Čínske korene breathariánstva
Viera
v breathariánstve predpokladá prijatie úplne odlišného filozofického
a životného svetonázoru - znamená to pripustiť myšlienku, že vývoj
ľudského druhu má klesajúcu tendenciu a človek ako duchovná bytosť
postupom času duchovne upadá, pričom sa na ňom prejavujú známky rozkladu tela
i ducha. Duša hrubne a telo oťažieva. Človek sa čoraz väčšmi oddeľuje
od Stvoriteľa. V koncepte breathariánstva ide aj o celkom iný pohľad
na výživu. Breathariáni veria, že ľudia sú vyživovaní nehmotnou energiou, len
si túto skutočnosť neuvedomujú. Korene konceptu breathariánstva siahajú
k starovekým duchovným náukám a na jeho pochopenie sa treba pozrieť
jednak do starej čínskej náuky bigu (4. až 2. stor. pred Kr.), jednak do
jogínskych náuk, ktoré vychádzajú z učenia indického zasvätenca Pataňdžaliho
(3. až 2. stor. pred Kr.).
Pojem bigu
v preklade znamená „vyhýbať sa jedeniu obilnín s cieľom dosiahnuť
nesmrteľnosť", ale môže znamenať vo všeobecnosti aj „jedlo", teda akúkoľvek
potravu. Pôvodná ľudská bytosť, ako sa uvádza v tomto učení, sa dokáže
vyživovať jemnohmotnou energiou; hnilobné procesy v jej tele, ktoré jej
nie sú vlastné, svedčia o degradácii jej vývoja. Strava (mäso a zrno)
má vyvolávať v tráviacej sústave hnilobné procesy, ktoré ľudskej bytosti
spôsobujú predčasnú smrť.
Bežní
smrteľníci jedia zrno; po tom, ako zrno odíde, umierajú. Tí, ktorí sú ušľachtilí,
jedia zrno, kým ho majú, a keď ho nemajú, živia sa nehmotnou energiou čchi,
ktorá je nevyhnutná pre pokračovanie života človeka. Potrebuje ju takisto ako
vzduch, vodu a potravu.1 Ak sa niekto snaží o absolútnu
plnosť svojho života, potom jeho tráviaci trakt musí byť prázdny; pokiaľ si
taký človek praje nesmrteľnosť, jeho tráviaci trakt musí byť úplne čistý
a bez exkrementov. Tí, ktorí jedia zelenú stravu, sa stávajú dobrými
chodcami, ale nie sú príliš bystrí. Tí, čo konzumujú mäso, budú silní
a statoční a tí, čo prijímajú škroby, budú múdri, ale nedožijú sa
vysokého veku. Avšak tí, čo sa živia Dychom, budú mať v sebe obsiahnutých
bohov a duchov, ktorí nikdy neumierajú.2
Päť druhov zŕn,
to sú dláta, ktoré odsekávajú z človeka život, spôsobujú, že jeho päť
základných orgánov začína páchnuť a tým skracovať dĺžku ľudského života.
Pokiaľ raz vstúpili do žalúdka, nejestvuje už šanca na dlhý život. Príčiny
smrteľného tela potom sú najmä dych zŕn a dych krvavej stravy. Vulgárna,
hrubá strava sa musí nahradiť stravou dychu, ktorá pozostáva z vedomých
techník práce s dychom. Rozklad hrubej stravy v tráviacich orgánoch
zásobuje telo dychmi piatich príchutí, hrubohmotnými nečistými dychmi, ktoré
telo robia ťažkým. Naopak strava dychu pomaly nahrádza hrubohmotnú látku tela
svetlom a čistými dychmi. Keď je transformácia dokončená, telo sa stáva
nesmrteľné.3
Vyhýbanie sa
strave obsahujúcej zrno znamená vyhnutie sa trom démonom, inak povedané trom
červom. V predstavách taoistov ide o duchov zla, ktorí žijú vnútri
ľudského tela a urýchľujú tak príchod smrti. Sú to démonické nadprirodzené
bytosti, ktoré sa živia rozkladom a horia túžbou po tom, aby boli prítomné
pri smrti tela, aby ho mohli pohltiť. Títo démoni sa vyžívajú v odpadovom
materiáli, ktorý tvoria strávené zrná. Pokiaľ niekto túži po dlhom živote, musí
tieto tri červy vyhladovať a jediný spôsob, ako to dosiahnuť, je vyhnúť sa
akýmkoľvek obilninám.4
Títo démoni sa
snažia poškodiť i osud hostiteľa. Uchovávajú záznamy o zlých činoch
človeka, ktoré odovzdávajú v pravidelných cykloch vládcovi nad osudmi
ľudí. Vládca potom trestá tieto zlé činy, čím taktiež skracuje beh života
človeka.5 Tráviace procesy sa teda dávajú do spojitosti so zlými
skutkami. Zlo, ktoré človek pácha, sa vďaka rozkladným procesom v jeho
tele môže na neviditeľnej úrovni rozmnožovať. Procesy, ktoré sa odohrávajú
v bruchu, tak podľa tejto viery skrátia a nakoniec úplne zastavia
život človeka. Napokon, veď i starí Gréci sa domnievali, že brucho je
miestom prepojeným s podsvetím a so smrťou. Zvuky ozývajúce sa
z brucha považovali za hlasy z podsvetia.
Odrezanie sa od
potravy spojenej so zrnom znamená taktiež odrezanie sa od doterajšieho
civilizačného vývoja súvisiaceho s poľnohospodárstvom a usadlým
spôsobom života. Poľnohospodárstvo sa podieľalo, už od neolitu, na radikálnej
zmene spôsobu života a považuje sa za vinníka nerovnováhy ľudskej
civilizácie počas predchádzajúcich desaťtisíc rokov: ide predovšetkým
o systematickú deštrukciu prírodného prostredia, zvýšenie počtu ľudí
a tvorbu veľkých miest.6
Taoistickí
autori pripúšťajú, že zbaviť sa hrubohmotnej stravy môže byť veľmi ťažké.
V priebehu niekoľkotýždenného prechodu v rámci techniky bigu sa
dostavujú závraty, slabosť, ospalosť, problémy s pohybom, tráviace
ťažkosti. Bez mäsa a obilnín nastupuje podvýživa. Avšak autori odporúčajú
vytrvať a stoja si za svojím názorom, že o niekoľko týždňov sa
ťažkosti pominú. Perióda prechodu podľa nich trvá 30 až 40 dní a má sa
doplniť viacerými liečivami a podpornými prostriedkami, ako je ženšen,
zlato, rumelka, kokos, sezam, náprstník či sladké drievko.7
Osoba, ktorá je
zasvätená do techniky bigu a prechádza týmto procesom, sa skôr či neskôr
dostane k prekročeniu hraníc vývoja ľudstva. To možno dosiahnuť buď Božím
zázrakom (ak vezmeme skutočnosť svätcov neprijímajúcich stravu ako reálnych
a preukázateľných), alebo tým, že človek podnikne riskantný pokus
s mnohými obetami; ním má „preraziť" bránu ľudskej prirodzenosti
a dosiahnuť na inú úroveň žitia. Mnohí v súčasnosti odvážne
podstupujú druhú cestu - a niektorí umierajú...
Stav bigu, tzn.
obdobie života bez potravy, údajne možno docieliť zvýšením úrovne jednoty
s okolitým svetom, čo sa dá lepšie dosiahnuť skôr na pokojnom, izolovanom
mieste, než v rušných mestách, ako upozorňujú majstri tejto techniky
žijúci v ústraní. Bigu sa údajne nedá vynútiť silou vôle, musí prísť samo.
Keď by si jedinec chcel stav bigu vynútiť vôľovým úsilím, mohol by si poškodiť
organizmus.8 V rámci čínskeho učenia bigu sa i dnes ľuďom
hromadne odovzdáva energetické pôsobenie, ktoré má spôsobiť nižší pocit hladu
alebo stratu túžby po jedle, ako to robí napríklad majsterka Tianying
v Nemecku.9 Výsledky sú u záujemcov o „zasvätenie do
energie bigu" často len dočasné, a to i v prípade, keď sa títo
ľudia začnú ešte venovať čínskemu cvičeniu qi gong, ktoré má pomôcť v tomto
stave vytrvať.
Indické korene breathariánstva
Prána
v sanskritskom preklade znamená dych. Podľa učenia hinduistov predstavuje
vitálnu životnú energiu, ktorú potrebuje každý organizmus, aby bol schopný
fungovať na fyzickej úrovni. To, že ľudský život pokračuje, že je zaistená
existencia ľudskej bytosti v hmotnom tele, je spôsobené príjmom nehmotnej
prány, nie príjmom fyzickej stravy.
V indických
jogových náukách sa hovorí o tom, že človek nastupujúci na cestu jogy musí
v sebe posilňovať určitú ľahostajnosť vo vzťahu k svojmu telu.
Netreba sa príliš dôkladne starať o spánok a prebudenie, pohyb alebo
odpočinok tela, jeho zdravie alebo chorobu, čo telo je a pije. To
pochopiteľne neznamená, že by človek nemal svoje telo udržiavať v dobrom
stave. Ale podľa tejto náuky by sme nemali byť v mysli zasiahnutí hladom
alebo smädom, nepohodlím či chorobou. Nemali by sme sa ani domnievať, že
čistota mysle závisí od toho, čo jeme a pijeme. Závislosť mysle,
a teda i tela, od požívania stravy nie je ničím iným než zvykom,
ktorý príroda vytvorila medzi týmito dvoma javmi. Jedinec na ceste jogy by sa
mal postupne naučiť zvykať si na iný, skrytý zdroj mentálnej a vitálnej
energie, s ktorým sa môže spojiť omnoho silnejšie, než so slabším zdrojom
fyzickej výživy.10
V jogínskej
náuke sa hovorí o tom, že možno úplne rozpojiť vzťah medzi mysľou
a telom, takže nepríjemné pocity vychádzajúce z tela možno pozorovať
ako pocity patriace niekomu inému. V rovnakej chvíli sa zvyšuje
i sila mysle vo vzťahu k telu a jogín začína byť schopný ovládať
telesné procesy, ktoré nie sú bežne ovládnuteľné vôľou. Keď sa myseľ stiahne
z pohlcujúceho vplyvu tela, začne si byť zvýšenou mierou vedomá vplyvu
prány a jej pôsobenia v tele. Môže taktiež pozorovať a ovládať
čoraz viac telesných operácií. Keď sa jogín stiahne z tela, sťahuje sa
i z fyzickej životnej energie. Vtedy je schopný rozlišovať medzi
fyzickou a pránickou energiou a cíti sa bližšie pránickej energii.
Podľa súčasnej
vedy je pevný vzťah medzi mysľou a telom vytvorený vývojom ľudského druhu,
a tento vzťah je dobrý, prirodzený a prinášajúci zdravie. Čokoľvek
iné, čo sa stavia do opozície voči tomuto stavu, sa vníma ako nesprávne alebo
ako sebaklam. To, že by človek mohol ovládnuť svoju telesnú prirodzenosť, sa
považuje za morbídne. Avšak jogínske náuky sa na celú vec pozerajú inak:
Dobytie tela súvisí s dobytím životnej fyzickej energie. Jogín potom
pociťuje svoje fyzické bytie ako niečo, čo je iba obalom, vonkajšou vrstvou.
Obava zo smrti tela, ktorá predtým bola silná, zákonite slabne, až sa nakoniec
môže úplne odvrhnúť. Strach zo smrti a odpor k ukončeniu telesného
bytia sú len stigmy zanechané živočíšnym pôvodom ľudskej bytosti.11
Cesta jogy
znamená rozpojenie tela a duše - teda precvičenie vlastnej pozornosti, keď
treba nevnímať signály prichádzajúce z tela. Ako však ukazujú moderné
terapeutické techniky 20. storočia, ako je integratívna psychoterapia zameraná
na telo, bioenergetika Alexandra Lowena, terapia Wilhelma Reicha, Pesso Boyden
psychomotorická psychoterapia a ďalšie, sú tu taktiež iné cesty. Telo
nemusí byť len odložené nabok ako obal, ale naopak, jeho plné poznanie
a uvedomenie sa môže stať nástrojom duchovného rozvoja.
Svätica žijúca bez jedla
O Giri
Bala, indickej svätici (1868 - dátum úmrtia neznáme), sa tradovalo, že žila od
svojich dvanástich rokov bez jedla a pitia. Výživa, ktorou sa sýtila, mala
pochádzať z jemných úrovní vzduchu, zo slnečného svitu
a z kozmickej energie, ktorá naplňovala telo, ako uvádzala Giri Bala,
skrze predĺženú miechu. Medzi breathariánmi neexistuje zhoda v tom, akými
kanálmi by sa mala prána do ľudského organizmu vstrebávať. Hira Ratan Manek
(1937), ešte žijúci breatharián a zástanca získavania energie zo slnka
pomocou sungazingu (technika pozerania do slnka), je naopak presvedčený, že
pránu, ktorá je nejakým spôsobom spojená so slnečným svitom, do seba človek
absorbuje prostredníctvom mozgového podvesku.
Ako veľmi mladá
vydatá žena sa Giri Bala často prejedala, čo spôsobovalo nezhody s rodinou
manžela. Jedného dňa preto v modlitbe prosila, aby jej bol zoslaný
duchovný vodca, ktorý by ju naučil žiť zo svetla. Neskôr pocítila nutkanie
prejsť očistným kúpeľom v rieke Gange. Po tom, ako kúpeľ ukončila, zjavila
sa jej vízia Majstra, ktorý jej povedal, že ho zosiela sám Boh. Boh vraj bol
hlboko pohnutý jej prianím takej neobvyklej povahy. Od toho dňa vraj bude žiť
z astrálneho svetla a jej telesné atómy sa budú živiť z tejto
energie nekonečna. Majster ju zasvätil do techník krijajogy, ktoré ju mali
oslobodiť zo závislosti od jedla. Techniky zahŕňali mantry a dychové
cvičenia, a to ťažšie, než by dokázala zvládnuť priemerná osoba.
Ako Giri Bala
uviedla, od toho času spala len veľmi málo, pretože spánok a bdelý stav
boli pre ňu jedno a to isté. Nevylučovala žiadne telesné výlučky. Taktiež
nikdy nepocítila nutkanie najesť sa a napiť. Giri Bala uvádzala, že môže
úplne ovládať svoje srdce aj dych. Často videla svojho Majstra vo
vnútorných víziách a spontánne upadala do meditatívnych stavov. Keď sa jej
pýtali, prečo nešíri ďalej svoje poznanie, aby sa mohli nakŕmiť milióny
hladujúcich na tejto planéte, odpovedala, že to jej bolo zamietnuté. Upresnila,
že nechce zasahovať do „kozmickej božej drámy", teda do božích plánov. Ani
poľnohospodári by sa jej iste nepoďakovali, keby naučila žiť mnoho ľudí bez
jedla. Lahodné ovocie by ležalo bez úžitku na zemi. Zdá sa, že nešťastie, hlad
a choroby sú biče našej karmy, ktoré nás v konečnom dôsledku vedú
k hľadaniu pravdy v živote, dodala Giri Bala.
Výskyt svätcov,
keď budeme považovať ich žitie zo svetla za skutočnosť, by bolo akousi
anomáliou ľudského vývoja, možno spomienkou na rajskú minulosť, alebo naopak
poodhalením možného vzdialeného vývoja ľudského druhu. Giri Bala uvádza, že
bola vyvolená k životu bez jedla preto, aby ukázala, že ľudská bytosť je
duchom, a že božským vývojom sa človek nakoniec môže postupne naučiť žiť
z večného svetla.12
Príbeh
kresťanskej svätice Terézie Neumannovej (1898 - 1962) z Konnersreuthu
v Bavorsku je v mnohých rysoch podobný. Ako dvadsaťročná sa vážne
poranila po nehode, potom ostala slepá a paralyzovaná. Prejavovala sa
u nej tiež epilepsia. V roku 1923 získala zázračne svoj zrak späť,
a to skrze modlitby k svätej Terézii z Lisieux. Neskôr mohla
opäť chodiť. Jej „premena" po tom, čo vylúčila požívanie stravy, nastala, keď
sa jedného dňa modlila, aby sa choroba hrdla mladého muža z jej farnosti
premiestnila do jej vlastného hrdla.
Od roku 1923
prestala požívať stravu a nápoje, okrem každodenného prijímania
konsekrovanej hostie. Stigmy sa u nej začali objavovať v roku 1926,
a to na hlave, hrudníku, rukách a nohách. Každý piatok prechádzala
utrpením Krista, keď vo svojom vlastnom tele prežívala a trpela jeho
historické agónie. Stav Terézie skúmali nezávislí pozorovatelia. Nevylučovala
žiadne výlučky, ale jej potné žľazy fungovali. Jej koža bola mäkká
a pevná. Nemohla nič prehltnúť, ani keby sa o to pokúsila a prejavila
vôľu. Nepociťovala túžbu po strave ani vode. Terézia uvádzala, že jedným
z dôvodov jej existencie je preukázať, že človek môže žiť z Božieho
neviditeľného svetla, nielen z jedla. Dostala tiež otázku, či môže učiť
druhých ľudí, aby žili bez jedla. Odpovedala, že nemôže, lebo Boh si to
nepraje.13
Breathariáni v 21. storočí
Svätci,
o ktorých sa tradovalo, že nepožívajú stravu, svoju vlohu videli ako
emanáciu Božej vôle. Na moderné breathariánstvo sa oproti tomu nazerá ako na
akt osobnej vôle, ktorý možno mať pod kontrolou a pre ktorý je možné sa
kedykoľvek rozhodnúť. Zástancovia tejto metódy vychádzajú z predstavy, že
človek potrebuje jesť, pretože žije v hriechu. Jedlom človek sýti svoje
negatívne myšlienky a emócie. Pokiaľ bude žiť v harmónii s prírodou
a so všetkými živými bytosťami, nepotrebuje sa sýtiť jedlom. Myšlienka, že
bez jedla a pitia je život nemožný, je len negatívnym myšlienkovým
návykom. Breathariáni veria, že keď prestanú jesť jedlo, dostaví sa - spolu
s prechodom na pránickú výživu - i vyšší stupeň duchovnej vyspelosti.
Prechod na
pránickú výživu je vítaný aj z praktického hľadiska: nie je nutné
variť, umývať riad, vzniká viac voľného času. „Stačí len dostatok vôle na to,
aby človek dokázal prestať požívať stravu," je názor niektorých indických
lekárov, ktorí sa týmto javom zaoberajú.14 Jedna zo zástankýň
breathariánstva uvádza: „Prána ma môže celkom vyživovať, pokiaľ sa tomu úplne
otvorím a rozhodnem sa tak."15 Breatharián Manek tvrdí, že táto
metóda slúži primárne na zlepšenie zdravia a „keď si to človek bude želať,
tak i ukončenie príjmu stravy".16
Nebezpečenstvo
skryté v tomto želaní si zrejme niektorí priaznivci tejto metódy
uvedomujú, a preto svoje požiadavky na „prechod z jedného bytia na
druhé" zmierňujú. Stanovujú si za hlavný cieľ dosiahnuť všeobecnú telesnú
a duševnú harmóniu i s včlenenými etapami stravovania
a zlepšenie v oblastiach, ako je meditácia a cvičenie.
Breathariánka s prezývkou Medunka uvádza: „Čo pre mňa znamená ísť
pránickou cestou? Pre mňa je dôležité, aby všetky zmeny prišli prirodzene. Snažím
sa vnímať túto cestu ako niečo, čo nechám, aby sa stalo, než ako niečo, čo
urobím (...), budem pravidelne cvičiť, meditovať, zdravo jesť a pod."17
Breathariánski vodcovia
Breathariánski
vodcovia sa usilujú rozšíriť svoje učenie medzi čo najväčší počet stúpencov.
Cestujú, prednášajú, vydávajú knihy, rozširujú počty svojich nasledovníkov.
Austrálska breathariánka Jasmuheen (vl. menom Ellen Greveová, 1957) jednu zo
svojich kníh venovala Spojeným národom a ponúkla, že tak pomôže nakŕmiť
hladujúcich v Afrike.18 Šíritelia breathariánstva sa odlišujú
taktiež v tom, že stravu v malom množstve požívajú. Tvrdia, že to
robia pre uspokojenie chutí alebo pre uspokojenie emocionálneho tela (myslené
zrejme emočných stavov). Rakúsky breatharián Omsa Rohrmoser žijúci v Irnfritz-Messerne
tvrdí, že v procese trávenia je hmota odstránená a z potravy sa do
tela odoberá iba svetlo. Človek ho ale môže získavať priamo a živiť sa len
ním. Ako uvádza, v prírode sa jeho prána rozširuje a prijíma energiu
z elementov. Keď je v prírode, nepotrebuje takmer nič k svojmu
životu. Keď sa však pohybuje v meste, pociťuje väčší energetický výdaj,
rôznorodejšie emócie a jeho prána oťažieva a scvrkáva sa. Musí potom piť
napríklad sójové mlieko, aby doplnil svoju energiu. Rohrmoser vykonával v minulosti
bežné zamestnanie. Teraz iba lieči ľudí. Ako ale uvádza, liečba pre neho
znamená energetický výdaj a pociťuje potom väčšiu potrebu prijímať potravu
a nápoje.19
Počas
trojtýždňového prechodu na pránickú stravu, ktorý propaguje Jasmuheen ako vlastnú
osvedčenú metódu, prvý týždeň adept nič nepije ani neje a ďalšie dva
týždne prijíma len tekutiny. Avšak mnohí z tých, ktorí sa o prechod
pokúsili, ho museli prerušiť už v prvom týždni. Ich hmotnosť klesala,
pociťovali závraty. Iní týmto trojtýždňovým procesom prešli niekoľkokrát
a „žiť z prány" sa im podarilo maximálne počas niekoľkých mesiacov.20 Ďalší tvrdia, že z prány žijú dlhodobo, keď však opisujú svoju bežnú dennú
prax, vychádza najavo, že sa posilňujú potravinami, ako je sladená káva, džús,
med, cukor či ovocie.21 Niektorí z nich dokonca po čase opäť
prechádzajú na normálnu stravu. Tragické je, že niekoľko ľudí po celom svete
v priebehu tohto experimentu zomrelo.
Sama Jasmuheen
priznáva, že sa občas stravuje a že pravidelne pije nápoje: „Veľa toho
nezjem. (...) Možno vypijem niekoľko šálok čaju a pohár vody, ale sem-tam,
keď sa nudím a chcem pocítiť nejakú chuť, tak si dám hlt čohokoľvek, čo má
požadovanú chuť. Môže to byť kúsok čokolády alebo tvarohového koláča či niečo
podobné."22 Tvrdí ale, že jedáva len pre uspokojenie rozmarov, teda
chutí a vôní. Inak ju vyživuje iba nehmotná energia. Jasmuheen skutočnosť,
že občas prijíma potravu, uvádza ako svoju výhodu: „Mohla by som byť závislá od
nejedenia, ako sú ľudia závislí od jedla."23 Uvádza svoje spojenie
s bytosťami z piatej dimenzie (neupresňuje však, čo konkrétne myslí
pod pojmom piata dimenzia), ktoré údajne jedia iba pre potešenie. Hromadné
rozširovanie breathariánstva prikladá Jasmuheen skutočnosti, že sa
„v posledných rokoch výrazne mení vedomie a energia našej planéty".24
Meditácia,
ktorú Jasmuheen učí a ktorá zároveň zahrnuje sýtenie sa pránou, obsahuje
afirmácie typu: „získavame svetlo zo slnka, získavame všetky minerály
a zdraviu prospešné látky..."25 Moderné breathariánstvo odovzdalo
plnú kontrolu do rúk jednotlivca. On sám má ovládať celý proces sýtenia pránou.
Autorizácia k tomuto prevzatiu kontroly je zrejmá: Planéta Zem prechádza
zmenou vedomia, a ľuďom sa teda povoľuje, ba priamo majú prechádzať na inú
úroveň bytia. Jasmuheen uvádza, že informácie o tom, že Zem prechádza
hlbokou zmenou, získala počas channelingu, teda v priebehu mimozmyslového
získavania informácií formou spojenia s vedomím, ktoré je odlišné od
vedomia iniciátora channelingu. Channeling ale býva často úzko prepojený
s osobnými projekciami a víziami dotyčnej osoby a taktiež
s jej želaniami.
Vízia
neobmedzeného rastu naplno prenikla do rôznych myšlienkových prúdov New Age,
vrátane breathariánstva, a poskytuje rámec pre neobmedzené skúšanie
akýchkoľvek techník. Nechýbajú tu ani prvky velikášstva a sociálneho
inžinierstva: Jasmuheen napríklad vyzvala v meditácii Pannu Máriu, aby na
onom svete sprostredkovala konanie Budhu, Ježiša a Krišnu, aby spoločne
vytvorili recept na koniec utrpenia vo svete. Navyše by rada každému zaručila prácu
a slobodu a taktiež by chcela obmedziť vplyv peňazí.26
Alternatívne teórie a fenomén breathariánstva
Synchrónne
s fenoménom breathariánstva vznikajú taktiež rozličné alternatívne teórie,
napríklad, že strava sama nepozostáva len z fyzickej zložky, ale i zo
zložky informačnej. Čím viac človek prijíma rôznorodé potraviny, tým viac
rôznorodých informácií z okolitého prostredia pri tom získava.27 Tieto informácie sa majú nachádzať v „informačnom poli" potraviny
a mali by súvisieť s miestom, v ktorom sa potravina nachádzala,
a pravdepodobne aj so skutočnosťou, s akými ľuďmi či vonkajšími
stimulmi prišla do kontaktu. Podstatný je tiež proces, akým potravina bola
spracovaná.28 Podľa týchto teórií potrava súvisí s civilizačným
rozvojom človeka. Jedlo človek potrebuje na to, aby mohol komunikovať,
nadväzovať vzťahy, stávať sa väčšmi ľudskou bytosťou. Pri hladovaní
a pôste potom nie je hlavným cieľom absencia jedla, ale zrieknutie sa
vonkajšieho okolitého sveta, a teda aj informácií.
Dean Radin,
bádateľ z kalifornského Ústavu noetických vied, zastáva názor, že ľudia,
ktorí dokážu riadiť svoju energiu a prejaviť dostatočný psychický vôľový
zámer, si vedia svoju výživu zadovážiť z iných zdrojov, než je potrava.29 Pokiaľ by sme na túto teóriu pristúpili, znamenalo by to, že organizácia
vedomia u jedincov, ktorí sa živia pestrou, bežnou stravou, je oveľa
väčšmi roztrieštená. Naopak u tých, ktorí by dokázali úplne ovládnuť svoje
vedomie, by sa objavovala kapacita zabezpečiť svoju výživu z jednotného,
uceleného zdroja nehmotnej úrovne.
Radin spolu so
svojimi spolupracovníkmi vykonal experiment,30 v ktorom skupine
15 ľudí podali obyčajnú komerčnú čokoládu, zatiaľ čo trom ďalším pätnásťčlenným
skupinám čokoládu, s ktorou sa zaobchádzalo zvláštnym spôsobom - bola
vystavená vplyvu modlitieb, spevov a ďalších rituálov osôb zvyknutých
meditovať. Tieto osoby mali nad potravinou meditovať v zmysle, že ten, kto
ju uvidí, získa zvýšený pocit vitality a dobrej nálady. Vo výsledných
analýzach sa ukázalo určité zlepšenie nálady u ľudí, ktorí zjedli túto
špeciálne ošetrenú čokoládu. Avšak výskum sa robil na pomerne malej vzorke
niekoľkých desiatok osôb, pričom týmto osobám vopred oznámili, že dostanú
buď potravinu bežnú, alebo inak ovplyvnenú. Napriek tomu v dotazníku
vyplnenom pred výskumom 68 % skúmaných osôb uviedlo, že sa
domnievajú, že boli zaradené do kontrolnej skupiny, ktorá mala dostať obyčajnú
neovplyvnenú potravinu; všeobecné pozitívne očakávanie tu mohlo zohrať efekt
placeba. Skúmané subjekty navyše prijali chutnú, príjemnú potravinu (nie
potravinu neutrálnu či bežnú) a dostali tiež úlohu, aby si čokoládu počas
konzumácie čo najväčšmi vychutnávali. To všetko mohlo vytvoriť pozitívne
očakávanie a následne zvýšiť spomínaný placebo efekt.
V prípade
tohto výskumu môžeme hovoriť o vedeckom skúmaní magických úkonov, tzn.
úsilí ovládať prírodné sily, ktoré prekračujú momentálne poznanie spoločnosti.
Mágia si vo všeobecnosti stanovuje cieľ využívať prírodné sily „na svoje
služby, na plnenie svojich želaní a psychologických potrieb".31 Magické úkony však sú svojou povahou jedinečné, založené na momentálnej súhre
okolností a síl. Vymykajú sa z vonkajškovo zaznamenateľného módu vnímania
a myslenia. Magické úkony taktiež nebývajú vždy úspešné a nie sú
opakovateľné v tej istej podobe - nedajú sa teda empiricky overovať.
Aj keby sme
vyššie uvedený akt ovplyvnenia potraviny označili za modlitbu, teda vzývanie
božských síl alebo Boha, Boh nie je automat, z ktorého po modlitbe vypadne
odpoveď. Vyslyšanie modlitieb je záležitosť pevnej viery, nádeje
a vnútornej vytrvalosti v modlitbe. Ako výsledok sa môže dostaviť
niečo iné, než o čo sme v modlitbe žiadali. Odpoveď môže prísť
v rôznych časových intervaloch. Úlohu tu zohráva trpezlivosť, pokora,
a hlavne odovzdanie sa do vôle niečoho vyššieho, čo presahuje rozsah
vedomia a vnímania človeka. A toto „vyššie" nie je empiricky
zaznamenateľné.
Na záver možno
povedať, že fenomén breathariánstva je zrejmou predstavou rajského stavu
človeka, jeho túžbou po nehmotnom tele. Svätci, ktorých sme tu uviedli,
považovali schopnosť nehmotnej výživy za dar, ktorý im bol udelený bez ich
vedomej vôle. Moderní zástancovia žitia z pránickej energie sa usilujú preniknúť
do podstaty tohto javu, vytvárajú teórie a niektorí z nich hovoria
o tom, že človek tento jav môže ovládať, keď zvýši úroveň a jednotu
svojho vedomia. Ak by ale jedinec mohol svojím vedomím ľubovoľne meniť svet,
potom by tento svet mohol byť okrem iného zničený. Jedinec disponujúci vysokou
silou vedomia, ktorá by ovplyvňovala hmotné objekty a následne taktiež
druhých ľudí, by sa musel nachádzať na rozvinutom stupni duchovného vývoja, čo
by obnášalo zdržanlivé používanie svojich síl a dobrovoľné obmedzenie
vlastných schopností. Ocitáme sa teda v uzavretom kruhu: pokiaľ by niekto
disponoval podobnou silou vedomia, pravdepodobne by ňou nemohol „plytvať" podľa
svojej vôle.
Súčasná
predstava breathariánstva je produktom, ktorý je analyzovaný z mnohých strán
a o ktorom sa verí, že si ho možno podmaniť. Keďže breathariánstvo
vychádza zo starovekých duchovných náuk, jeho súčasná podoba je zameraná na
maximalizáciu osobného rozvoja. Táto metóda sa nakoniec nijako nevymyká
alternatívnym spirituálnym prúdom dnešných čias, pre ktoré sú charakteristické
tieto znaky: silný dôraz na neobyčajné zážitky,32 miešanie rôznych
prvkov a smerov, zameranie sa na seba a sebanaplnenie, ako aj nízke
morálne požiadavky.33
Poznámky:
1 Zhong, G., Rickett, A. W.: Guanzi: Political, Economic and Philosophical Essays
from Early China. Princeton University Press, Princeton 1998
2 Sailey, J.: Master Who Embraces Simplicity: A Study of the Philosopher Ko
Hung. Chinesa Materials Center 1978, A.D. 283-343
3 Schipper, K.: The Taoist Body. History of Religions 17/3, 1978, s. 355-386
4 Kohn, L.: The Taoist Experience: An Anthology. State University of New York
Press 1993
5 Maspero, H.: Taoism and Chinesa Religion. University of Massachusetts Press
1981
6 Tamže
7 Schipper,
K.: c. d., s. 355-386
8 Straubinger, P. A.: Am Anfang war das Licht. Celovečerný filmový dokument
(2010). Allegro Film, Rakúsko
9 Master Tianying: Great Love to All Living Beings. Tian Gong Institut (2012) - http://www.tiangong-qigong.org/en/ueber-uns/meisterin-tianying
10 Sri Aurobindo: The Synthesis of Yoga, Vol. 23/24, kap. The Releasa from
Subjection to the Body. Sri Aurobindo Ashram Publication Department, s. 343-350
11 Tamže
12 Paramhansa Yogananda: Autobiography of a Yogi. The Philosophical Library,
New York 1946, kap. 39 a 46
13 Tamže
14 Straubinger, P. A.: c. d.
15 Monfort, H.: Pránická výživa: Jiná cesta ke spiritualitě. Danmed Publishing,
Brno 2013, s. 232
16 Straubinger, P. A.: c. d.
17 Moje poznámky a vhledy na cestě pránické výživy. Breatharián (2012) - http://www.breatharian.cz/topic/71-moje-pozn%C3%A1mky-a-vhledy-na-cest%C4%9B-pr%C3%A1nick%C3%A9-v%C3%BD%C5%BEivy
18 Kořínek, M.: Jasmuheen nehladoví. Dingir 3/2012, s. 84-85 - http://www.dingir.cz/clanky/312/jasmuheen_nehladovi.pdf
19 Kouba, F.: Jíst či nejíst? Regena 10/2002 - http://detox-medicina.cz/clanky/regena_10_2012.pdf
20 Straubinger, P. A.: c. d.
21 Tamže; Jídlo mi chybí. Breatharián (2012) - http://www.breatharian.cz/topic/70-j%C3%ADdlo-mi-chyb%C3%AD
22 Jasmuheen: Can People Live on Nothing but Air? The Corex Archive (1997) - http://www.abc.net.au/science/correx/archives/jasmuheen.htm
23 Kořínek, M.: c. d.
24 Tamže
25 Tamže
26 Tamže
27 Lazarev, S. N.: Diagnostika karmy. Kniha osmá: Dialóg se čtenáři. Raduga Verlag,
Klingenberg 2011, s. 172-180
28 Tamže; Sheldrake, R.: Teorie morfické rezonance: Nová věda o životě. Elfa,
Praha 2002
29 Straubinger, P. A.: c. d.
30 Radin, D.: Effects of Intentionally Enhanced Chocolate on Mood. Explore,
September/October 2007, Vol. 3, No. 5, s. 485-492 - http://media.noetic.org/uploads/files/Effects_of_choc.pdf
31 Halík, T.: Chci, abys byl. Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2012, s. 105
32 Knoblauch,
H.: Europe and Invisible Religion. Social Compass, Vol. 50 (2003), s. 267-274
33 Hamplová, D.: Náboženství v české společnosti na prahu třetího tisíciletí.
Karolinum, Praha 2013, s. 32