NEMECKO – K temnejším kapitolám nemeckých dejín patrí i sektárska kolónia v Čile, ktorú založili Nemci. Za miesto plné náboženského fanatizmu, mučenia, kolaborantstva a neschopnosti zasiahnuť sa najnovšie kajá taktiež minister zahraničných vecí Nemecka Frank-Walter Steinmeier. „Nemecký minister zahraničných vecí ľutuje diplomatické zlyhanie v Čile", tak znie titulok článku v The Washington Post. Frank-Walter Steinmeier vyjadril ľútosť konkrétne nad tým, že si jeho krajina neplnila diplomatickú povinnosť proti utajovanej nemeckej kolónii v Čile.

Colonia Dignidad, vzdialená asi 380 kilometrov od hlavného mesta Santiago, nebola od roku 1961 celé tri desaťročia iba miestom náboženského fanatizmu, ale i miestom mučenia, otroctva a zneužívania. Zlyhanie nemeckej ambasády, ktorá nepomohla ani tým, čo zo sekty ušli, nepatrí podľa Steinmeierových slov k svetlým kapitolám krajiny. Aspoň čiastočné zadosťučinenie chce dosiahnuť tým, že na výskumné účely a pre médiá už teraz odtajní dokumenty o kolónii, ktoré by inak zostali skryté pred verejnosťou ešte desať rokov.

Sektu na úpätí Ánd založil v roku 1961 Paul Schäfer spolu s inými nemeckými prisťahovalcami. Schäfer vyrastal v nemeckom Troisdorfe. V škole dvakrát prepadol, pri úraze prišiel o oko. Počas vojny pracoval ako paramedik. Po nej sa venoval práci s mládežou. Už vtedy ho obvinili zo zneužívania, no pred súd ani do rúk odborníkov sa nedostal. V 60. rokoch ušiel pred prípravným pojednávaním do Latinskej Ameriky. Ako písal v roku 1987 nemecký Spiegel, zmizli s ním aj mnohé deti z detských domovov a členovia sekty, ktorú viedol v Porýní. V čilskej kolónii žilo asi tristo Nemcov a Čiľanov. Vďaka tým, čo najhoršie sektárske časy zažili, sa verejnosť dozvedela o jej fungovaní. Vo vnútri sa lídri snažili navodiť atmosféru predvojnového Nemecka. Navonok preto pôsobila ako mierumilovné miesto plné šťastných, možno trochu čudných ľudí. Ženy museli nosiť vrkoče a zástery, muži zase typické kožené nohavice. Schäfer vystupoval ako boh, a tak sa k nemu všetci aj správali. Niektorí kolóniu opísali ako raj pedofilov. Schäfer podľa svedectiev používal na kontrolu a podmanenie si chlapcov elektrošoky a lieky. Elektrošoky slúžili i na sterilizáciu žien.

Vedenie Colonia Dignidad popri svojich krutých praktikách na obyvateľoch kolaborovalo s vojenským diktátorom Augustom Pinochetom a jeho tajnou políciou. Tí kolóniu využívali na mučenie ľudí nepohodlných pre režim. Napriek niekoľkým zverejneným správam o pomeroch v kolónii tam na návštevy chodili často členovia nemeckej Kresťansko-sociálnej únie Bavorska (CSU). Po informáciách o mučení sa na miesto šiel pozrieť aj vtedajší veľvyslanec Erich Strätling. Existenciu podzemných mučiarní však poprel.

Schäfer v roku 1997 ušiel z krajiny. Chytili ho v Argentíne, odkiaľ ho v roku 2005 deportovali späť do Čile. Obvinili ho zo zneužívania detí, obchodovania so zbraňami a z porušovania ľudských práv. Za tieto činy mu súd vymeral dvadsať rokov väzenia. Umrel v roku 2010 počas výkonu trestu. Niektorí z niekdajších obyvateľov kolónie sa rozhodli zažalovať štát za to, že dovolil roky takémuto zariadeniu fungovať. Napriek odsúdeniu vodcu, Colonia Dignidad existuje i dnes. Premenovaná na Villa Baviera (Bavorský dvor) funguje s povolením čilskej vlády ako legálny farmársky a turistický podnik. Na oficiálnej stránke informuje aj o minulosti, ktorá miesto preslávila. Medzi tristo dnešnými členmi žije aj 120 pôvodných obyvateľov a ich príbuzní. Organizujú miestny Oktoberfest, turistom varia tradičné nemecké jedlá, konajú sa tu kultúrne podujatia, svadby a oslavy.