MOSKVA – Svetová pravoslávna synoda pripravovaná pol storočia je v ohrození, pretože účasť na júlovej akcii na Kréte odriekla bulharská cirkev. Synodálne zhromaždenie hláv všetkých uznávaných pravoslávnych cirkví sa neuskutočnilo už tisíc rokov. Bez prítomnosti všetkých patriarchov ale nemá podľa regúl zmysel. Podľa ruských médií je pre pravoslávny svet synoda úplne mimoriadnou udalosťou. Pripravuje sa od začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia. Akékoľvek rozhodovanie sa má prijať bez hlasovania konsenzom, teda všeobecným súhlasom. Ak by sa jediná zo 14 ortodoxných cirkví postavila proti, rozhodnutie sa neprijme. Práve preto by bulharská neprítomnosť celý projekt zmarila.

Agentúra Interfax napísala, že podľa Bulharov chýba v programe veľa dôležitých bodov. Bulharská cirkev preto žiada, aby synoda bola odložená. Niektoré iné cirkvi údajne kritizujú tento dokument o vzťahu pravoslávnych cirkví s ostatnými kresťanskými konfesiami. Niektoré cirkvi podľa Interfaxu závery synody považujú za „príliš ekumenické". Prekáža im napríklad, že katolíci a protestanti sa v dokumentoch označujú za cirkvi a nie za kacírov, ktorí sa odvrátili od pravoslávia ako jediného pravého vyznania.

Pravoslávna a Rímskokatolícka cirkev pôsobí samostatne od rozkolu, ktorý vyvrcholil ako „východná schizma" v roku 1054. V poslednom období sa ale čoraz častejšie ozývajú hlasy za ukončenie tisícročnej odluky. Podľa vatikánskych zdrojov je veľkým zástancom zblíženia oboch cirkví pápež František.

Pravoslávna synoda na Kréte má okrem vzťahu k ostatnému kresťanskému svetu prerokovať aj liturgické problémy pôstu a manželstva alebo poslanie Cirkvi v modernom svete. Každá cirkev, teda aj Pravoslávna cirkev v Česku a na Slovensku, by mala na zhromaždenie vyslať dvadsaťštyri biskupov.