Nie je to tak dávno, čo sa totalitný ateistický režim snažil v našej krajine potláčať všetko, čo malo hoci len z časti náboženský charakter. Cirkev z ideologického pohľadu vnímal ako potenciálnu hrozbu, a preto sa ju usiloval držať v mantineloch, ktoré ešte bol ako-tak ochotný znášať. Po nežnej revolúcii sa táto napätá situácia uvoľnila, bariéry neslobody padli, a zrazu nič nestálo v ceste náboženskému rozmachu. Ako tradičné cirkvi túto možnosť využili, to mi neprislúcha hodnotiť. O to väčšmi ma ale zaujíma, ako sa s odstupom času dokázali popasovať s konkurenciou v podobe početných známych či menej známych nových náboženských hnutí a siekt, ktoré sa, prirodzene, pokúšali (a stále pokúšajú) vydobyť si svoje miesto na našej pretvárajúcej sa náboženskej scéne. Boli na tento nový fenomén pripravené? Zareagovali naň adekvátne? Ako sa vyrovnávajú s tým, že už nemajú monopol na transcendentno? A vôbec, čo všetko sa za tých takmer tridsať rokov u nás zmenilo?

Deväťdesiate roky boli pre postkomunistický región východnej Európy z hľadiska rozmachu siekt najmarkantnejšie. Naša spoločnosť bola svedkom viacerých kontroverzií, ktoré svojimi „dobre mienenými" aktivitami vyvolávali nadšení, no o to menej tolerantní stúpenci pribúdajúcich novodobých mesiášov. Hare Krišna hnutie, Munova sekta, kult Šrí Činmoja, mormóni, scientológovia, ale i mnohí ďalší prejavovali neskrývané opojenie z niečoho, čo predtým nemali možnosť zažiť. A pôda, do ktorej mali semeno nového života zasiať, priam pobádala k aktivitám. Ľudia boli otrávení z prázdneho ateizmu a usilovali sa nájsť niečo, čo by presiahlo ich každodenné starosti a vytýčilo ich životu svetlejší smer. Mnohí chceli dohnať stratené roky, a tak záujem o duchovný život, ale aj o netradičný, respektíve alternatívny životný štýl rapídne vzrástol.

Dnes tento entuziazmus vystriedala realita. Niektoré sekty stoja pravdepodobne pred zánikom, alebo prinajmenšom stratili dynamiku a stagnujú, najmä tie, čo sa nedokázali vyrovnať so stratou svojho vodcu. Záujem verejnosti sa presunul na islam, respektíve vďaka sociálnym sieťam a internetu ovládajú naše myslenie početné konšpirácie. Úspešnejšie etablované sekty pochopili, že je pre ne lepšie odpovedať na dopyt konzumnej, po spiritualite túžiacej časti verejnosti tým, že sa presunuli do profánnej sféry a jej potreby uspokojujú spôsobmi, ktoré sú bližšie skôr podnikateľskej ako sakrálnej sfére. Nevyvoláva to zbytočnú negatívnu pozornosť zo strany väčšinovej spoločnosti a cirkví, čo ale neznamená, že medzi nami nie sú. Sú a o to väčšiu pozornosť a bdelosť si z našej strany zasluhujú.