Možno nie je príliš vhodné v tomto milostiplnom adventnom čase, keď sa duchovne pripravujeme na slávenie príchodu Spasiteľa a s prvými kresťanmi v duchu voláme Marana tha!, vyťahovať také pochmúrne a desivé námety na zamyslenie, ako je satanizmus. Žiaľ, táto téma je čoraz znepokojujúcejšia a so symbolmi zla sa na našich uliciach a fasádach domov stretávame pomerne bežne. Religionisti a odborníci na problematiku nových náboženských kultov opisujú tento fenomén ako viacvrstvový, pričom zďaleka nie všetci stúpenci tohto hnutia veria a uctievajú satana ako reálnu bytosť. Pre drvivú väčšinu z nich je to len symbol rebélie proti pokryteckej a amorálnej spoločnosti. Títo ľudia vyjadrujú svoj odpor voči bezduchým konvenciám a kresťanom, ktorí podľa nich svoju vieru iba predstierajú. A priznajme si, niekedy opodstatnene, hoci tým v nijakom prípade nechcem týchto ľudí obhajovať. Satanizmus je zlo, a to treba jednoznačne odsúdiť. A v prípade, že už ide o priamu službu Satanovi, je to dokonca veľmi nebezpečné zlo, ktoré sa neraz končí i tragicky. Či už pre samého uctievateľa, alebo pre jeho obete. Klaňanie sa a prisluhovanie Zlému - doslovne alebo iba symbolicky - neprispeje k väčšej autentickosti kresťanských postojov; spoločnosť, ktorej sme všetci súčasťou, nezanechá kvôli tomu pretvárku a faloš; ľudia nebudú k sebe menej bezohľadní a svet okolo nás nebude o nič lepší ako doposiaľ. Zato však horší bude určite!

Ľúto mi je najmä mladých ľudí, ktorí mnohokrát symboly ako pentagram či obrátený kríž preberajú a používajú bez hlbšieho porozumenia ich obsahu a osvojujú si myšlienky filozofie sebectva, pýchy a ponurej skepsy. Nanešťastie podporuje ich v tom i súčasná kinematografia, šoubiznis a médiá, pre ktorých je satanizmus atraktívna, a tým i pomerne lukratívna téma. Tak sa zrodila svojská popkultúra vytvárajúca dojem, že stáť na strane zla sa oplatí. Tam nieto miesta pre slabochov, zato ale pre mocných, úspešných a sebavedomých áno. Je to však ilúzia. Ironickým až morbídnym parodovaním dobra sa svet nezmení, ľudia nebudú k sebe ohľaduplnejší ani menej pokryteckí a amorálni a pocit moci a nadradenosti, ktorým sa satanisti opájajú, je tiež klamlivý a prchavý. Skutočné šťastie totiž pramení z dobra, pokoja a lásky, a aby to neboli len prázdne slová, dennodenne by sme sa mali usilovať o ich naplnenie. To je liekom na uzdravenie chorej spoločnosti, ktorej žalostným prejavom je okrem iných vecí i satanizmus. Ak budeme onedlho sláviť Vianoce, spomeňme si na to, aby raz ten, ktorého tak túžobne v našich srdciach očakávame, sa nemusel za nás, keď znovu príde, hanbiť.