Možno nie je príliš vhodné v tomto milostiplnom
adventnom čase, keď sa duchovne pripravujeme na slávenie príchodu Spasiteľa
a s prvými kresťanmi v duchu voláme Marana tha!, vyťahovať také
pochmúrne a desivé námety na zamyslenie, ako je satanizmus. Žiaľ, táto
téma je čoraz znepokojujúcejšia a so symbolmi zla sa na našich uliciach
a fasádach domov stretávame pomerne bežne. Religionisti a odborníci
na problematiku nových náboženských kultov opisujú tento fenomén ako
viacvrstvový, pričom zďaleka nie všetci stúpenci tohto hnutia veria
a uctievajú satana ako reálnu bytosť. Pre drvivú väčšinu z nich je to
len symbol rebélie proti pokryteckej a amorálnej spoločnosti. Títo ľudia
vyjadrujú svoj odpor voči bezduchým konvenciám a kresťanom, ktorí podľa nich
svoju vieru iba predstierajú. A priznajme si, niekedy opodstatnene, hoci
tým v nijakom prípade nechcem týchto ľudí obhajovať. Satanizmus je zlo,
a to treba jednoznačne odsúdiť. A v prípade, že už ide
o priamu službu Satanovi, je to dokonca veľmi nebezpečné zlo, ktoré sa
neraz končí i tragicky. Či už pre samého uctievateľa, alebo pre jeho
obete. Klaňanie sa a prisluhovanie Zlému - doslovne alebo iba symbolicky -
neprispeje k väčšej autentickosti kresťanských postojov; spoločnosť,
ktorej sme všetci súčasťou, nezanechá kvôli tomu pretvárku a faloš; ľudia
nebudú k sebe menej bezohľadní a svet okolo nás nebude o nič
lepší ako doposiaľ. Zato však horší bude určite!
Ľúto mi je najmä mladých ľudí, ktorí mnohokrát
symboly ako pentagram či obrátený kríž preberajú a používajú bez hlbšieho
porozumenia ich obsahu a osvojujú si myšlienky filozofie sebectva, pýchy
a ponurej skepsy. Nanešťastie podporuje ich v tom i súčasná kinematografia,
šoubiznis a médiá, pre ktorých je satanizmus atraktívna, a tým
i pomerne lukratívna téma. Tak sa zrodila svojská popkultúra vytvárajúca
dojem, že stáť na strane zla sa oplatí. Tam nieto miesta pre slabochov, zato
ale pre mocných, úspešných a sebavedomých áno. Je to však ilúzia.
Ironickým až morbídnym parodovaním dobra sa svet nezmení, ľudia nebudú
k sebe ohľaduplnejší ani menej pokryteckí a amorálni
a pocit moci a nadradenosti, ktorým sa satanisti opájajú, je tiež klamlivý
a prchavý. Skutočné šťastie totiž pramení z dobra, pokoja
a lásky, a aby to neboli len prázdne slová, dennodenne by sme sa mali
usilovať o ich naplnenie. To je liekom na uzdravenie chorej spoločnosti,
ktorej žalostným prejavom je okrem iných vecí i satanizmus. Ak budeme
onedlho sláviť Vianoce, spomeňme si na to, aby raz ten, ktorého tak túžobne
v našich srdciach očakávame, sa nemusel za nás, keď znovu príde, hanbiť.
editoriál
Editoriál
BORIS RAKOVSKÝ
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 17964x