Argument:
„Za okolností dodnes zahalených tajomstvom zakázal byzantský
cisár Justinián na II. carihradskom cirkevnom sneme v roku 553 učenie
o reinkarnácii a vylúčil ho zo všetkých kresťanských spisov. Napriek
tomu však v Biblii zostali isté narážky na sťahovanie duše..." (Jak je to vlastně
v Bibli?, vydalo nakladateľstvo Lotos pre Medzinárodnú spoločnosť pre
uvedomovanie si Krišnu - ISKCON; s. 6.)
Odpoveď:
Je nezvratným faktom, že reinkarnácia nikdy nebola súčasťou
kresťanského posolstva, ale iba súčasťou učenia skupín, ktoré síce na
kresťanskej pôde vznikli, ale sa od kresťanstva podstatne vzdialili. Musíme
však konštatovať, že už v prvých storočiach sa vyskytovali náuky príbuzné
reinkarnácii. Ide najmä o nasledovníkov gréckych filozofov, najmä Platóna,
ktorí učili o tzv. transmigrácii (sťahovanie duší), respektíve metempsychóze.
V staroveku sa stretávame aj s pojmom preexistencia, ktorý označuje
možnosť predchádzajúceho života pred fyzickým. Vieru v prevteľovanie
vyznávali aj rôzne gnostické hnutia, ktoré učili, že existuje tajný zmysel
Svätého písma, zahalený pred ľuďmi, ktorý je možné spoznať len zasvätenej
elite. Základ gnostického učenia bol v mnohom synkretický a obsahoval
i prvky okultizmu a hermetických tradícií. Reinkarnáciu vyznávala aj sekta
manichejcov. Pôvodca tohto myšlienkového smeru - Mání (216 - 276) sa snažil
utvoriť univerzálne učenie, akúsi zmes prvkov kresťanstva, budhizmu
a zoroastrizmu. Spory s manichejcami trvali pomerne dlho
a manicheizmus odsúdil i pápež Lev I. Veľký (440 - 461).
Názory blízke reinkarnácii nájdeme aj v diele
starokresťanského autora Origena (185 - 254). Treba však uviesť, že sám
Origenes vo svojich spisoch uvádza aj argumenty proti tejto teórii. Bol to
plodný a významný učenec ranokresťanského obdobia, no jeho dielo obsahuje
viaceré tvrdenia, ktoré boli označené za neakceptovateľné pre kresťanskú vieru.
Silnejšie hnutie utvorili Origenovi prívrženci na prelome 4. a 5.
storočia, čo malo za následok viaceré spory, ktoré vyústili do Justiniánovho
ediktu v roku 543 odsudzujúceho desať téz z Origenovho učenia. Táto
problematika bola aj čiastkovým predmetom na rokovaní 5. všeobecného cirkevného
koncilu (II. carihradského) v roku 553. Preto sa často tvrdí, že to bol
práve tento koncil, ktorý z kresťanskej vierouky vylúčil teóriu
o reinkarnácii.
V istom zmysle možno povedať, že učenie
o reinkarnácii v niečom súvisí aj s pelagianizmom, ktorý tvrdil,
že spásu si človek môže zabezpečiť vlastným úsilím a nepotrebuje na to
Božiu milosť. Aj keď tu ide o dve nesúvisiace tézy, treba si uvedomiť, že pri
očisťovaní vplyvom následných prevteľovaní (ako to učí reinkarnácia) je vlastne
skrytá prítomná viera v samospasiteľnosť na základe vlastného úsilia. Sám
pelagianizmus odsúdila už Kartáginská synoda v roku 418.
Prívrženci teórie reinkarnácie niekedy citujú aj sv.
Augustína, najmä jeho dielo Vyznania (I. kniha, 6. kap.): „Povedz mi (...) Bože
(...) či moje detstvo predchádzal ešte nejaký iný môj život, a či len ten,
ktorý som strávil v živote svojej matky? (...) Bol som niekde, jestvoval som
už?" Treba si tu ale uvedomiť, že sv. Augustín bol v mladosti prívržencom
manichejcov a uvedené otázky sú skôr vzdialenou ozvenou na ich učenie než
vlastným presvedčením. Veď aj v diele O Božej obci (10. kniha, 30.
kap.) píše, že o čo vznešenejšia je viera, že duše sa vracajú raz
a navždy do svojich vlastných tiel (pri vzkriesení), než že sa vracajú
znova a znova do rozličných tiel.
Viera v reinkarnáciu nebola nikdy integrálnou súčasťou
kresťanského posolstva. Jej výskyt v niektorých herézach svedčí len
o tom, že bola javom okrajovým a podmieneným a že kresťanstvo ju vždy
pokladalo za nezlučiteľnú deformáciu stojacu v protiklade k jedinečnosti
ľudského života a jeho vyústeniu do večnej existencie bezprostredne po
fyzickej smrti. Ak sa cirkevní predstavitelia k tejto otázke vyjadrovali
v istom konkrétnom čase, neznamená to, že by sa dovtedy pokladala za
správnu, ale len to, že šlo o naliehavú situáciu, podobne ako sa
v aktuálnom čase vyjadrovali aj k iným herézam (arianizmus, monofyzitizmus,
nestorianizmus atď.).
polemika: Reinkarnácia
Verili prví kresťania v reinkarnáciu?
ANDREJ BOTEK
V tejto rubrike sa budeme pravidelne stretávať
s často sa vyskytujúcimi argumentáciami siekt, ktorými sa ich protagonisti
usilujú prispôsobovať kresťanské učenie, ako aj samého Ježiša Krista – Syna
Božieho – „na svoj obraz". Jedným z mnohých takýchto zavádzajúcich tvrdení
je, že „pravá" Biblia sa často zmieňuje o reinkarnácii, v ktorú vraj
verili prví kresťania... (Rozmer 1/1998)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 2518x