Takto a podobne neškodne prezentujú početné internetové stránky satanizmus predovšetkým ako racionalistický smer. Zdá sa však, že napríklad v Taliansku väčšina satanistov prináleží k typu, ktorý odborníci definujú ako kyslý satanizmus (satanismo acido). Ten vytvára prostredie, v ktorom sa väčší dôraz dáva na požívanie drog, ako na démonské praktiky a protikresťanské myšlienky.

Hlavné satanistické skupiny - „cirkvi" sú amerického pôvodu. Okrem The First Church of Satan existujú i početné ďalšie skupiny inšpirujúce sa myšlienkami Antona LaVey, ako sú: Church of Satan, Temple of Set, Church of Satanic Liberation, Order of the Black Ram, Werewolf Order, Worldwide Church of Satanic Liberation, Church of Satanic Brotherhood, Brotherhood of the Ram.

Scénu ďalej dopĺňajú: Temple of Vampirs - medzinárodná cirkev od roku 1989 uznaná vládou USA, ktorá má svoju bibliu a štatút; Church of Eutanasy - vzdelávacia nezisková organizácia, ktorej cieľom je upraviť a nastoliť rovnováhu medzi ľudstvom a satanom. Vedie ju Scott La Morte a medzi základy jej ideológie patrí, že Zem nie je schopná uživiť ľudstvo množiace sa geometrickým radom. Preto prívrženci tejto „cirkvi" vyzývajú k „dobrovoľnému" zníženiu ľudskej populácie potratom, samovraždou, respektíve kanibalizmom. Svoje vetvy má tiež v jednotlivých štátoch Európy.

V Španielsku pôsobí okolo 55 satanistických skupín.2 Zaujímavou je Los Piratas de Satán (Satanovi piráti) - skupina so zameraním na hackerstvo a deštrukciu kresťanských portálov.

V Taliansku medzi najznámejšie, ale i najaktívnejšie satanistické kulty patria Bambini di Satana (Satanove deti) - verejne najznámejšia talianska racionalistická satanistická skupina, ktorou sa budeme zaoberať samostatne; Chiese di Satana di Torino (Satanove cirkvi v Turíne) - v hlavnom meste Piemontu sa sami satanisti chvália počtom 40 tisíc stúpencov; podľa výskumu CESNUR-u však ide iba o 5 až 6 000 stúpencov rozdelených do menších skupín. Ich čierne omše majú miernejší rituál, nie sú orgiami a neprebiehajú na nich sexuálne zneužitia, ale na ich sláveniach sa vyvoláva nenávisť k Bohu, znevažovaný je kríž a používajú sa rozličné amulety.

Ďalšou talianskou skupinou je Confraternita Luciferiana (Luciferove bratstvo) so sídlom v Ríme. Skupinu vedie okultista Efrem del Gatto, ktorý vykonáva kult Lucifera, považovaného za „dokonalé knieža" - lepšie od samého Satana. V rámci obradov sa uskutočňuje dobrovoľné bičovanie a počas čiernych omší si členovia robia rezné rany do rúk a ramien, aby obetovali krv svojmu pánovi. Ich počet je približne 150 osôb.

V talianskom mestečku Bassano del Grappa má svoje sídlo Cerchio satanico (Satanistický kruh) - tajná sekta, ktorá sa inšpiruje myšlienkami a skutkami Charlesa Mansona. Hlavnej „náplni" znesväcovaniu cintorínov vidieka sa zase venuje piemontská sekta Figli di Satana (Satanove deti). Z množstva satanistických skupín operujúcich v tejto juhoeurópskej krajine môžeme ešte spomenúť Ierudole di Ishtar - tajomnú, čisto ženskú skupinu pôsobiacu v okolí mesta Pescara.

Satanistické kulty sú niekedy poznačené zločinmi, ako sú fyzické násilie, rituálne vraždy či znevažovanie hrobov. Vo všeobecnosti tieto skupiny vyhľadávajú mladí, ktorých priťahuje možnosť prekračovať zabehnutú morálku a zaužívané spoločenské konvencie, a to v mene absolútnej slobody.

Profesor Introvigne vyzýva však k opatrnosti v posudzovaní číselných údajov, ktoré sú často nadnesené. Pravých satanistov nie je až tak veľa, ako sa o tom píše. Tých organizovaných v rôznych cirkvách a hnutiach je na celom svete menej než 5 000, ďalšie skupiny, ktoré je niekedy ťažké identifikovať - mládežnícke alebo tzv. „divoké" skupiny - by nemali mať viac ako 10 000 členov.

V Taliansku sa v rokoch 1980 - 1985 dokázateľne konala v priemere jedna satanististická obeta ročne, avšak predpokladá sa, že ich mohlo byť i viac, pretože treba brať do úvahy aj tie, ktoré neboli nikdy objavené. Je tiež nevyhnutné odlišovať ich od ľudských obetí, ktoré vykonávajú okultné, no nie satanistické skupiny. Preto je len málo pravdepodobný údaj istej americkej antikultovej organizácie, ktorý hovorí, že na celom svete sa spácha až 50 000 podobných, satanisticky motivovaných prípadov ročne.3

Oveľa častejšie ako vraždy sa však vyskytuje fyzické násilie, páchané najmä na maloletých. Satanistické skupiny, predovšetkým tie racionalistické, sa väčšmi venujú pornografii ako kultu zlého ducha. Napriek tomu je stále platný výrok prof. Introvigneho: „Zloba a zvrátenosť satanistov sú tie isté, či zabijú alebo znásilnia desať či desaťtisíc ľudí - stačí jeden zločin, aby bol niekto zločinec".4

Žiaľ, najlepším prostriedkom na propagovanie satanistov sa často stáva televízia. Maco Dimitri, vedúci a zakladateľ Bambini di Satana z Bologne, ktorý je v Taliansku známy svojimi mnohými významnými škandálmi, priznáva, že bez jeho častého vystupovania v rôznych televíznych talkshow by jeho skupina piatich či šiestich zakladajúcich členov len ťažko získala vyše dvesto stúpencov tak rýchlo. Na to, aby sme satanizmus vytlačili na okraj spoločnosti, by bolo potrebné zatvoriť mu dvere do televízie, aby sa tak neumožňovalo „malým rebelantom oblastí či národov a šarlatánom bez škrupúľ" robiť si reklamu a priťahovať ďalších nasledovníkov.

 

Satanizmus Satanových detí

Zastavme sa teraz pri spomenutej skupine Bambini di Satana a pozrime sa na ňu trochu bližšie. Profesor Introvigne o nej píše: „Predovšetkým treba povedať, že celé meno tejto skupiny je Bambini di Satana Luciferiani (BSL - Luciferské Satanove deti) a v súčasnosti predstavuje jednu z najväčších skupín na verejne známej talianskej satanistickej scéne. Ich zakladateľom a vedúcim je Marco Dimitri (nar. 1963). Predtým, ako okolo roku 1980 založil BSL, zúčastňoval sa na stretnutiach ufologickej skupiny Fratellanza cosmica (Kozmické bratstvo) v Bologni, ktorého vodcom bol Roberto Negrini, nadšený nasledovník anglického mága a otca moderného satanizmu Aleistera Crowleyho (1875 - 1947)".5

Dimitri bol skutočne veľmi silno ovplyvnený crowleyovskou ideológiou, najmä čo sa týka absolútnej moci jedinca, ktorej prejavom je sex. Dnes vyhlasuje, že od najútlejšieho veku sa u neho prejavovali satanistické tendencie, ktoré ho postupne privádzali k pravému satanizmu. Už od roku 1982 organizoval satanské rituály v provincii Forlí, Pesara a vo svojom meste, v Bologni. Spočiatku sa rituály odohrávali na opustených miestach, neskôr sa skupina vytvorená okolo Dimitriho schádzala v chráme, kde sa slúžili čierne a červené omše. Počas nich, ako sám tvrdí, sa uskutočňovali heterosexuálne i homosexuálne styky so sadomasochistickými praktikami, aby sa uvoľnila potrebná energia. Uvedenie (iniciácia) nového kandidáta, ktorý je nahý, sa uskutočňuje tak, že zakladateľ, hovoriaci si „veľká šelma", poznačuje svojou krvou čelo kandidáta číslom 666 - číselné vyjadrenie mena šelmy, o ktorom hovorí apoštol Ján (Zj 13, 18). Kandidát potom vlastnou krvou podpisuje zmluvu, v ktorej sa zaväzuje zachovať všetko v tajnosti a zlého ducha vyhlasuje za svojho boha počas celého života i po ňom.

Na oficiálnej stránke BSL6 nájdeme aj túto sebadefiníciu: „Nie sme nasledovníci satana ani vyznávači viery v Zlého, nie sme skupina fideistického štýlu, nechválime božstvo okrem nás samých. Sme umelci, vodcovia, osoby, ktoré žijú samy pre seba, slobodné osobnosti, ktoré sa spájajú v mene Umenia, Krásy, Radosti, pretože pre pohodlie boli umenie, krása a radosť potierané, zničené a zabité. Nedostatok základných hodnôt, ktoré spoločnosť nebola schopná dať, nás pohýna, aby sme zohrávali svoju úlohu, pretože dnes chýba niečo, čo nás robí šťastnými, krásnymi, žiariacimi. Máme všetko, no nie sme sami sebou. Toto sú Bambini di Satana, skupina ľudí, ktorí chcú byť sami sebou, používať vlastnú energiu. Zbožšťujúc sa sme satanom, pretože na miesto boha sme postavili seba samých. Poznanie nás privádza byť bohom, umením, krásou, radosťou, pretože umenie, krása, radosť boli potierané. My sme sa vyzdvihli v Poznaní. Satan je teda Moc, Krása, Umenie, Vôľa, Tvorivosť, Energia. Pretože nedostatok osobných hodnôt splodila smrť, chceme prekročiť našu smrť, tak ako chceme prekročiť naše inštinkty a obmedzenia. Sme teda Veľmajstri, Marco Dimitri je iba ten, kto založil skupinu s veľmi presným cieľom byť satanom, žiť satana, predstavovať ho. Viac zaváži jedna osoba, ktorá verí v seba samu, ako sto hlupákov, ktorí nasledujú božstvo. Zmluva podpísaná vlastnou krvou, v ktorej v sebe spoznáme božstvo, spoznáme satana, to je spôsob, ako sa začleniť do skupiny."

BSL svojim členom a kandidátom ponúka celú škálu rituálnych služieb. Týkajú sa uzatváraní „manželstiev" medzi mužmi a ženami, medzi mužmi alebo medzi ženami navzájom, ale sú známe aj zväzky uzatvárané v trojici, a to v rôznych kombináciách: muž - muž - muž; žena - žena - žena; muž - žena - muž; žena - muž - žena. Vytvárajú sa zväzky medzi dvojicami akéhokoľvek typu, ale i medzi príbuznými akéhokoľvek stupňa. Pre katolíkov a príslušníkov iných vierovyznaní zase BSL ponúka zrušenie kresťanského krstu, čo predchádza satanskému krstu, ako aj rôzne služby a obrady zabezpečujúce diabolskú posadnutosť alebo zničenie predmetov či osôb.

Základným textom pre takéto obrady je Pekelné evanjelium (Vangelo Infernale), dielo, ktorého obsahom je opis sexuálnych praktík rôznych typov a zoznam mien zlých duchov. Na záver sú v ňom uvedené dôvody pre oprávnenosť mágie a magických rituálov. Vidieť v tom výrazný vplyv Crowleyových spisov, no takisto je zrejmá satanistická filozofia, ktorá oduševňuje členov BSL.

Tá sa dá zhrnúť do šiestich bodov: 1. oslava neresti; 2. oslava umenia, ktoré je vzorovo „démonické"; 3. vojna je pozitívna sila; 4. oslava vedy, ktorá sa považuje za nepriateľa náboženstiev; 5. duch je prejavom pyšnej sebadôvery; 6. oslava bohatstva. Potom nasleduje tzv. „amorálny katechizmus" vyhlasujúci, že iba v satanizme je možné uskutočňovať svoje materiálne túžby. Dimitri nie je vo svojich očakávaniach vôbec skromný - sám seba vyhlasuje za jediný styčný bod svetového démonického kultu.

BSL sa dostali do konfliktu s právom roku 1992, keď karabinieri počas obradu, pri ktorom kňažka ležala nahá na oltári, obsadili ich chrám. Pre Dimitriho však právne následky neboli až také závažné. Prišiel síce o prácu v štátnej správe, kde bol strážcom pod prísahou, no odvtedy má živnosť ako mág. Neskôr sa však jeho skupina stala predmetom viacerých závažných obvinení.

Napriek svojej satanistickej ideológii patria Dimitri a jeho stúpenci medzi satanistov „druhej triedy". Pravých satanistov je málo a žijú v diskrétnosti a v nepoznaní, pretože ich úspech je daný predovšetkým ich dvojitou tvárou. Nevystupujú v televízii, nechodia oblečení v satanistických tričkách so znakmi satana a nenosia ani žiadne symboly. Pohybujú sa zväčša v módnych oblekoch s viazankou vo vyššej spoločnosti. Ak vychádzame z talianskych skúseností, nie náhodou do dvoch satanských cirkví v Turíne, z ktorých každá má okolo 60 až 70 členov, patria podnikatelia (do prvej, ktorá sa včleňuje do prúdu racionálneho satanizmu), alebo obchodníci, živnostníci či štátni zamestnanci (do druhej, patriacej do skupiny tzv. osobného satanizmu).

Aby sa problém, ktorý satanizmus na verejnosti jednoznačne predstavuje, vyriešil, treba odmystifikovať pôsobenie satanistov v spoločnosti. Satanisti sa
totiž javia skôr ako nevyrovnané osobnosti, dávajúce voľný priebeh svojim sexuálnym túžbam a exhibicionizmu - a to v oveľa väčšej miere, než by naozaj mali záujem stretnúť sa s bytosťou, o ktorej hovoria, že ju uctievajú. Aj právny postih voči satanistom je nevyhnutný, hoci všetky procesy v zahraničí zväčša skončili rozhodnutím v ich prospech - pre nedostatok dôkazov.

 

Satanizmus a rocková hudba

Prostredie, v ktorom sa satanizmus mimoriadne šíri, je tzv. satanistická hudba. Roku 1969, tri roky po založení Prvej satanovej cirkvi v San Franciscu, keď bola verejne vyhlásená éra vzývania satana, vystupuje okultizmus a kult satana do popredia aj na rockovej scéne. Začala s tým anglická formácia Black Sabbath. Svojou pódiovou show, pri ktorej je rocková hudba dokresľovaná čiernou omšou, zariekaním diabla s čarodejníckym obradom, sa stala prototypom a stelesnením okultného rocku.

Pre šesťdesiate roky je typické znovuoživenie satanizmu v jeho rozličných podobách. Je známe, že na obale platne The Beatles (Sergeant Pepper) je medzi osobnosťami, ktoré skupina obdivovala, zobrazený aj Crowley. V rocku, heavy metale a iných štýloch tvrdej hudby sa satanizmus začal používať (a dodnes sa používa) ako osvedčený prostriedok na šírenie jeho posolstva.

Neskôr na scénu nastupuje blackmetalová hudba. Jej začiatok spadá do roku 1988, keď hudobná skupina Venom vydala svoju druhú LP platňu. Táto skupina udáva trend black metalu. Rúhavé znázornenia Krista možno nájsť na viacerých obaloch LP skupín (Torr, Celtic Frost atď.). Na obale jedného LP skupiny Deliverance je fotografia dievčatka, ktoré má na čele napísané „devil's meat" (mäso pre diabla). Mnohí speváci sa často objavujú na koncertoch so satanistickými a protikresťanskými symbolmi. Popri diskotékach sa šíria i veľké stretnutia, tzv. „rave" (delírium) diskoték. Na nich sa okrem tvrdej hudby s mnohými okultnými, satanistickými a tiež protikresťanskými témami vo veľkom množstve vyskytuje alkohol a drogy.

Väčšina rockových hudobníkov však tvrdí, že ich voľba okultných, satanistických a protikresťanských tém je predovšetkým záležitosťou biznisu, pričom využívajú tendenciu mladých prekračovať zaužívané hranice. No sú hudobníci a skupiny - patrí medzi nich napríklad aj Jimmy Page z Led Zeppelin či King Diamond, ktorí sú priamo zainteresovaní na okultizme či satanizme.

Taktiež je známe, že na LP alebo CD niektorých spevákov a skupín (okrem Led Zeppelin aj AC/DC, Judas Priests, Kiss atď.) sa nachádzajú priame alebo skryté posolstvá typu: „Satan je boh, klaňaj sa mu!", „Môj sladký satan, iba ty si vyznačil cestu!" a i. Príkladom je i text jednej z piesní skupiny Slayer z platne Hell Awaits (Peklo čaká), ktorá otvorene propaguje satanistické učenie.

Dostať sa do ktoréhokoľvek kultu vôbec nie je ťažké. Ale opustiť ho je takmer nemožné. Účastník satanského kultu je viazaný účasťou na rítoch, ale i svedectvom mučenia tzv. zradcov. Preto si mnohí ako jedinú cestu úniku volia - samovraždu.

Satanistické prvky z 80. rokov boli v súčasnosti umocnené témami konca vekov a potom sa zmenili na smer trash metalu charakteristického medzi iným i perverznosťou. Na začiatku 90. rokov sa objavuje death metal. Hrdlový hlas, basové gitary, obsah hovoriaci o smrti alebo o všetkých druhoch nekrofílie. Tento smer existuje aj v Poľsku a má veľa prívržencov. Prezentuje ho napríklad hudobná skupina Maiem, ktorá spája black metal s fašizmom, ďalej skupina Kat z Katovíc, Akona a veľa ďalších domácich hudobných skupín s medzinárodným dosahom. V tejto súvislosti možno vysloviť dve závažné obvinenia:

1. Predovšetkým posledných dvadsať rokov zaznamenalo explóziu záujmu o skupiny tzv. metalu, ktorého symbolika aj tvorba má často satanistické alebo démonické prvky. Nimi sa snaží šokovať a vytvoriť si tak individuálny štýl vlastnej tvorby, a najmä stať sa slávnejším. Ak berieme do úvahy texty niektorých piesní, nemožno prehliadnuť, že určitá časť súčasného rocku propaguje okultizmus, satanizmus, ale i násilie a samovraždu;

2. Druhé obvinenie, ktoré sa týka niektorých foriem rocku, súvisí s posolstvami ukrytými na LP platniach či CD nosičoch obsahujúcich myšlienky a vety satanistického obsahu. Jedným z významných odborníkov v tejto oblasti je taliansky novinár Carlo Climati, ktorý zhrnul svoje výskumy vo viacerých svojich publikáciách7 a vyjadril ich aj v niektorých rozhovoroch.8

Podľa neho existujú dva základné typy skrytých posolstiev: prvý typ predstavujú tzv. opačné posolstvá, ktoré sú zaznamenané opačne (technikou backward masking). Keď sa bežne počúva daná pieseň či hudba, možno vnímať len zvuky, avšak keď sa nosič prehráva pomocou špeciálnej techniky, už je možné počuť riadne vety, často satanistického obsahu. Jedným z často citovaných príkladov je pieseň One vision od skupiny Queen, v ktorej sa nachádza veta „Môj sladký satan, videl som sabbu!"9

Druhým typom posolstiev sú messaggi bifronti. V tomto prípade, keď sa nosič púšťa zvyčajným spôsobom, obsahuje normálne vety, ktoré - ak sa prečítajú odzadu - dostávajú satanistický význam. Známy je príklad textu skupiny Led Zeppelin v piesni Over the hill and far away, ktorý takto prečítaný znie: „Sme naozaj bohatí. Všetko je pre satana. Áno, on je skutočne pán. Zostaneme navždy v ňom". Je zrejmé, že pokiaľ sú takého vety krátke, niekto by mohol dávať násilne textu zmysel, ktorý mu autori nedali, ale pokiaľ ide o dlhé vety, v ktorých sa opakovane vyskytuje slovo satan, nemožno už hovoriť o náhode.

Je potrebné vedieť, že ukryté posolstvá nie sú nevyhnutne schopné ovplyvňovať poslucháča. Mnohí povrchne bez veľkého rozlišovania tvrdia, že posolstvá platní a CD sú schopné priviesť poslucháča k satanizmu, droge, násiliu či samovražde. Výskumy a aj súdne posudzovania prípadov vrážd a samovrážd spojených s hudbou ukazujú, že príčiny smrti nemožno spájať len s nejakou piesňou, ale vždy ide o súčinnosť viacerých činiteľov.

 

Zločiny

Nie všetky satanistické skupiny (sekty) sú samy osebe zločinecké - žiadna z nich nemôže byť považovaná za nezákonnú alebo škodlivú pre spoločnosť, pokiaľ nie je dokázané, že koná nezákonne alebo zločinne. Avšak mnohé preukázateľné fakty z viacerých štátov Európy vypovedajú o tom, že satanistické skupiny bývajú zapletené do mnohých zločinov, ako napríklad svojvoľná prax v oblasti medicíny a psychológie, podvody, pedofília, týranie zvierat, sexuálne zneužívanie, rasová nenávisť, používanie drog, ľudské obete a iné.

V súčasnosti sa tieto informácie iba zbierajú. Problém možno prirovnať k skladaniu častí puzzle s názvom satanizmus, ktoré ešte nikto nedal dokopy. Keďže medzi týmito časťami sú aj mŕtvi, vyvstávajú mnohé otázky, na ktoré sa hľadajú odpovede: Aký je skutočný počet vyznávačov jednotlivých prúdov satanizmu? A koľkí z nich prináležia medzi tvrdé a vraždiace skupiny? Existuje v skutočnosti tretí, riadiaci stupeň, ktorý tvoria bohaté osobnosti, o ktorých by to nikto nepredpokladal?

Známym sa stal prípad 16-ročného Američana Seana Sellersa, ktorý roku 1985 zavraždil predavača v obchode a v spánku svoju matku a nevlastného otca. Vo svojom životopise napísanom v cele smrti uvádza, že „už ako veľmi mladý sa začal zaoberať satanizmom, vyvolával diabla a pil ľudskú krv; nakoniec dostal od satana príkaz, že musí porušiť všetky články Desatora, aby mu mohol pomáhať". Posledným príkazom bola práve vražda uvedených troch ľudí. Sean bol popravený roku 1999.

Nemožno nespomenúť vraždu rehoľnej sestry Marie Laury Mainettiovej, ktorú v mestečku Chiavenna zabili tri dospievajúce, iba 16 - 17-ročné dievčatá. Tie sa priznali, že svoju obeť najprv zranili kameňmi a potom ju každá 6-krát bodla, aby sa naplnilo číslo 666. Po vražde dve z nich odišli do zábavného parku, tretia domov, kde umyla nôž použitý pri vražde a uložila ho medzi ostatné nože v kuchyni...

Fenomén satanizmu sa nedá podceňovať, pretože napríklad v Taliansku prudko vzrástol počet pátraní a procesov zviazaných s týmto nebezpečným hnutím. V septembri 2004 sa objavilo šesť mladých ľudí, ktorí boli zodpovední za zneuctenie hrobov a krádež tiel mŕtvych. Pátranie sa začalo až po tom, ako 16-ročné dievča obvinilo svojho snúbenca a skupinu jeho priateľov zo sexuálneho zneužívania počas čiernych omší organizovaných po krádeži kostí z cintorína v meste Rottofreno.

Od marca 2004 talianske médiá venovali dlhé týždne pozornosť blackmetalovej skupine Bestie di Satana (Satanove beštie), ktorej členovia Nicola Sapone a Andrea Volpe boli zatknutí za vraždu Mariangela Pezzotta. Následne 28. mája boli v lesoch pri Somma Lombardo nájdené kostry ďalších ich obetí, Fabia Tollisa a Chiary Marinovej, zavraždených pred šiestimi rokmi.

To však nebolo všetko; pátranie sa rozšírilo na ďalších 28 obetí z miest a obcí medzi Varese a Milánom a hľadajú sa ďalšie telá zmiznutých ľudí.

 

Vraždy či samovraždy?

Okolo tejto satanistickej skupiny je stále závoj tajomstva a tabu. Skúmajú sa viaceré samovraždy ľudí, ktorí prichádzali do kontaktu s vodcom tejto sekty, Nicolom Saponem. Jedným z nich boli aj Luca Colombo, 20-ročný mladík, ktorého našli obeseného 5. mája 2004, či 26-ročný Angelo Lombardo, ktorý sa upálil 14. decembra toho istého roku na cintoríne v Legnano. Hľadá sa vysvetlenie aj pre tragický „odchod" ďalšieho známeho, iba l8-ročného Alberta Scaramozzina, ktorého vlani 23. mája našli zuhoľnateného v aute.

Tieň satanizmu je aj nad smrťou viacerých osôb z okolia mesta Voghera: Fabio Rapalli zmizol z domu 19. mája 1996. Jeho telo sa našlo o štyri mesiace neskôr, 7. septembra, mumifikované v zrúcaninách v okolí Pontremoli, neďaleko pozostatkov po čiernej omši. V roku 1998, niekoľko sto metrov od miesta, kde bolo nájdené Fabiovo telo, našli telo ďalšieho mladíka, Roberta Bossiho. Obaja chlapci sa poznali a podľa viacerých svedkov bola posadnutosť diablom charakteristická pre ich posledné dni.

Takisto sú mnohí, ktorí pochybujú o samovražde psychológa Maurícia Antonella († 12. mája 2003), odborníka na ezoterické sekty a spolupracovníka Centra pre výskum nových siekt. Keď ho našli, pozícia jeho tela o samovražde veľmi nenasvedčovala...

Určitú predstavu o tejto otázke nám môže vytvoriť svedectvo talianskeho kňaza dona Oresta Benziho z Rimini, ktorý je jedným z hlavných predstaviteľov boja proti organizovanému zločinu a obchodu s ľuďmi (kupliarstvo, prostitúcia, záchrana obetí satanizmu). Jednoznačne tvrdí: „V správach končia len obete a malé ryby, v pozadí je horná vrstva moci, ktorá ich pomáha chrániť". A k tomu varovne dodáva: „V satanistických sektách sú veľmi cenené panny a deti a my si ani nevieme predstaviť, koľko zmiznutých detí bolo v skutočnosti obetovaných satanovi! Už pred dvoma rokmi, keď prokuratúra v meste Pescara zatkla štyroch členov skupiny Angeli di Sodoma (Anjeli zo Sodomy) - zabezpečovali deti a mladých, aby ich podviedli a robili účastnými na satanistických obradoch -, vznikla organizácia Pomoc proti okultným sektám (Servizio anti sette occulte) s bezplatným telefónnym číslom, na ktorom sa zachytávali mnohé oznamy a zúfalé volania o pomoc."

Pomocou tejto linky nádeje sa podarilo nájsť a zachrániť i neplnoleté dievčatko, ktoré sa stalo obeťou sekty. Dievča bolo podvedené svojou učiteľkou - kňažkou satanistickej skupiny -, ktorá ju presvedčila, že je reinkarnáciou jej mŕtvej dcéry. Dievčatko muselo podstúpiť veľmi kruté uvádzanie do sekty, keď muselo piť krv svojej „matky", aby boli spojené neoddeliteľným putom; okrem toho bolo rituálne znásilnené štyrmi zakuklenými mužmi v opustenom kostole.

Žiaľ, ani Slovensko už nie je ušetrené od ľudských obetí satanistov.

 

Niektoré závery

Satanizmus predstavuje určite jav, ktorý vyvoláva mnohé obavy a ktorého nebezpečenstvo pre spoločnosť sa nedá podceňovať. Hoci je nesprávne zveličovať číselné údaje, treba dôsledne monitorovať a analyzovať situáciu. Ak budeme ale o satanizme hovoriť zjednodušene negatívne, dosiahneme iba jeho propagáciu. Príliš veľký priestor, aký týmto skupinám poskytujú masmédiá (ako to bolo s BSL), môže skôr prilákať ďalších záujemcov. Preto sa v tejto súvislosti ukazuje byť veľmi dôležité seriózne štúdium a získavanie presných informácií, no ich medializovanie sa musí robiť kompetentne, aby sa nevyvolával zbytočne nezdravý záujem o nejakú satanistickú skupinu.

Aj zo sociologického pohľadu predstavuje satanizmus vo všetkých ukazovateľoch a dôsledkoch extrémny jav. Medzi magickými hnutiami sa umiestňuje na posledné, štvrté miesto. Satanistické hnutia a skupiny vznikajú zo sklamania ich členov, lebo nemohli dosiahnuť schopnosti a moc Božiu, napriek všetkým námahám typickým pre okultizmus a obradnú mágiu. Z toho sa rodí nenávisť voči Bohu alebo jeho popieranie a následne uctievanie satana (diabla, Lucifera), ba i seba samého.

Podľa biblického pohľadu sa tak satanizmus, ako aj kult zlého ducha javí ako skutok ťažkého hriechu, pretože sa protiví prvému Božiemu prikázaniu „Nebudeš mať iného Boha okrem mňa". Kult satana a kult seba samého je forma modloslužby; píše sa o tom i v Katechizme Katolíckej cirkvi (bod č. 2113).

 

Čo robiť?

Existenčná prázdnota, postrádanie hodnôt, nuda, túžba mať nové skúsenosti a zážitky - to sú hlavné faktory príťažlivosti voči magickému svetu. Prevencia a výchova mladých ku kritickému poznaniu tohto javu je to najlepšie, čo možno urobiť. Ani samotné oboznámenie sa s javom satanizmu nemôže byť škodlivé. Poznanie, kritické hodnotenie, schopnosť posúdenia môžu byť užitočné pre osobné rozhodnutia, ktoré ochránia mladých pred príťažlivosťou tajomnosti týchto skupín. Sú však aj ohrození jednotlivci, obzvlášť náchylní, ktorí nemajú vysoký stupeň sebakontroly. Tým treba osobitne pomáhať, aby sa nestali obeťami deštrukčných skupín.

 

Kto rozlišuje, nenaletí...

...a rozlišovať môže len ten, kto si prehlbuje poznanie aj o nebezpečenstve, ktoré naňho číha, aby nenaletel na lákavé ponuky satanistického štýlu života. Nemyslite si, že pokušenia a nástrahy majú iba formu pozvania na tajné stretnutia satanistov. Často sa rafinovane skrývajú za diskotéky, filmy, knihy, piesne či články v obľúbenom časopise. Je to víťazstvo egoizmu a zneváženie iných.

Na to, aby bol niekto satanistom, nepotrebuje veriť v diabla, stačí, keď uverí, že ako človek môže zaujať miesto Boha. Na to, aby sa niekto postavil na stranu satana stačí, keď bude odmietať pravidlá, Ježišovo prikázanie lásky, za akúkoľvek cenu uspokojovať svoje chúťky a túžby. Diablovi nejde o to, aby ho ľudia uctievali, jemu predovšetkým záleží na šírení zla vo svete. Vie, že čím viac duší získa, tým viac ľudí sa dostane do pekla. Už v prvých správach o pokušiteľovi vo Svätom písme vidíme, že diabol človeka nezvádza preto, aby ho uctieval, ale pozýva ho, aby jedol ovocie, ktoré mu umožní byť ako Boh.

 

Poznámky:

1 http://www.duna.sk/archa/odborne/satanizmus.php

2 http://www.geocities.com/hemerosectas/st39.htm

3 Pozri Introvigne, M.: Il sacro postmoderno. Chiesa, relativismo e nuova religiositi. Gribaudi, Milano 1996, s. 141-253

4 Pozri: Introvigne, M.: Indagine sul satanismo. Satanisti e anti-satanisti dal seicento ai nostri giorni. Mondadori, Milano 1994, s. 220

5 Pozri: Introvigne, M.: Indagine sul satanismo. Satanisti e anti-satanisti dal seicento ai nostri giorni. Mondadori, Milano 1994, s. 216-226

6 http://www.bambinidisatana.com

7 Napr.: Climati, C.: Inchiesta sul rock satanico, Piemme, Casale Monferrato. Alessandria 1996

8 Napr.: Satanismo e musica moderna. In: Venite e vedrete No. 43-1/1995, alebo Un pericolo concreto. In: SIR No. 58-4/9/1996

9 V magickej tradícii je sabba nočné stretnutie stríg a strigôňov, ktorému predsedá diabol.