„Raj - to je zvláštna vrstva, ktorá obklopuje Zem a nachádza sa v istej vzdialenosti od jej povrchu. Je začiatkom vyššieho sveta Nebeského Otca, jeho obdivuhodného sveta. Sem prídu duše, ktoré nie sú schopné rozširovať chlad, čo sa napokon naučili už počas svojho života v tele. (...) Peklo je - tak ako raj - zvláštna vrstva, ktorá obklopuje Zem, avšak je k nej bližšie. Peklo i raj sú v inej dimenzii, čo znemožňuje normálne uvažovanie. Peklo vzniklo v súčinnosti so zjavením činnosti diabla, lebo on kedysi pritiahol duše, ktoré dosiahli kritické hranice duchovného rozkladu a u ktorých už nemalo zmysel dať im nové telo, keďže neboli schopné ďalej sa vyvíjať. Tieto duše budujú v závislosti od svojej predstavy temný a namáhavý svet..." (Kirche, s. 9–10).

„Čo sa stane s dušou po smrti tela? Opustiac telo si duša istý čas zachová jeho osobné vlastnosti. To preto, lebo počas štyridsiatich dní sa udržuje materiálna životná sila človeka, ktorá uchováva stav jeho osobnosti. (...) Všetko vidí, všetko počuje, čo môže robiť styk s ňou užitočným. Keď tých štyridsať dní pominie, materiálna životná sila sa postupne rozloží a rozplynie sa v prírodnom tkanive Matky Zeme. Potom sa duša skoncentruje do väčšieho či menšieho žiariaceho bodu - v závislosti od jej duchovného rozvoja. (...) Tieto duše transformujúce sa do malej bodky sa voľne pohybujú pozdĺž povrchu Matky Zeme. Sú schopné rýchlosťou myšlienky pohnúť sa smerom ku každému jej miestu. Počujú všetko, vidia všetko, čo na Zemi prebieha, ale nemôžu nič konať. Keď majú schopnosť ďalej sa duchovne rozvíjať, očakávajú nové telo. (...) Ak duša disponuje výraznou životnou silou, môže spôsobiť dajaký zvuk, niečo v miestnosti posunúť. To sú potom tí takzvaní duchovia. Avšak súčasne jestvuje aj zjavenie mimozemského charakteru, ktoré nemá nič spoločné s pozemským bytím" (Kirche, s. 12n).

„Jestvuje veľa mimozemských svetov. (...) Aby sme pochopili, aký veľký vplyv má pôsobenie mimozemských svetov na rozvoj ľudstva, môj Otec ma znovu k vám poslal. (...) Mimozemský svet spoznal, s akými ťažkosťami a zmätkami sa ľudstvo pohybovalo na svojej životnej ceste..." (Kirche, s. 33).

„S možnosťami, aké sa u neho objavujú - spoznať veci neviditeľné, nadobudol (Torop) schopnosť vidieť pred ním zjavujúcu sa tvárnosť Matky Zeme a videl aj v lietadle sediaceho Ježiša letiaceho k nemu. Lebo on (Ježiš) je dnes, podľa Georgiosových slov, veliteľom UFO-eskadry a v najbližšom čase pristane na Zemi a začne súd" (Kirche, s. 42 - Georgio Bongovani, Talian, mal údajne vízie, ktoré poukazovali na Toropove - Vissarionove výnimočné schopnosti).

 

Choroby

Torop je presvedčený o tom, že choroby majú čosi spoločné s vplyvom univerza. Ide o tzv. oslobodenie chorých buniek. Podľa jeho náhľadu je možné skrze „možnosti vonkajšieho sveta prakticky uzdraviť každú chorobu". Dokonca v kritických situáciách by sme sa mali oddať výhradne Bohu a nemali by sme pritom použiť žiadny liek (viď nižšie). Keď nastane smrť dojčaťa, tak to má byť „skúška pre rodičov a trest za ich hriechy" (Kirche, s. 15).

Odporujúce si a nepochopiteľné sú aj Toropove výroky o samovražde. Naznačuje to i jeho konštatovanie: „Ľudia si zvyčajne zvolia samovraždu, keď sa duchovne nerozvíjajú" (Kirche, s. 14). Ako vidno z nasledujúcich citátov, aj ďalšie jeho výroky sú veľmi povážlivé:

„Na naše otázky o chorobách a o ich príčinách náš Majster raz povedal: »Musíme sa dopúšťať menej chýb. Všetci, ktorí hovoria o chorobách, neuverili Majstrovi, neprijali ho celým srdcom, kdesi kolísajú, robia chyby. V ich rozume je ešte veľa nečistoty a pochybností, čo pôsobí zničujúco na telo, ničí ho. (...) Človek musí vedieť, že možnosti vonkajšieho sveta sú nekonečné, umožňujú mu významne pomáhať, prakticky liečiť každú chorobu«" (Kirche, s. 9n).

„Napokon v okamihoch najväčších, zdanlivo neznesiteľných utrpení sa zapájajú do uzdravujúceho procesu aj rezervy organizmu, čo umožní vonkajšiemu svetu pomôcť človeku ľahšie odstrániť poruchy. Ale keď človek dostane strach a siahne po liekoch, v skúške viery neobstál. Pomoc vonkajšieho sveta nepríde a nie sú zapojené ani jeho telesné rezervy - uzdravenie nenastane. (...) Lekársku pomoc by sme mali poskytovať iba tým, ktorí už nie sú vstave bojovať so sebou. Mala by byť vo forme nepatrnej podpory človeka neschopného prikloniť sa k Bohu."

Majster tiež pripomína, že za choroby našich detí sme zodpovední my. „Deti ochorejú kvôli rodičom, pre ich nenormálne správanie. (...) Aby ste boli zdraví, musíte sa správne stravovať, to znamená úplne vylúčiť zvieracie bielkoviny a prejsť na bielkoviny rastlinné. Keď sa zvieracie bielkoviny rozložia v ľudskom organizme, vytvárajú prudko pôsobiace jedy. Organizmus nevydrží žiarenie slnka a zjaví sa „ohňová" choroba, vysoká horúčka, pálenie v končatinách a iné prejavy; telesné bunky budú zničené. Jedy, ktoré sa vytvoria pri rozklade zvieracích bielkovín, zasiahnu imunitný systém. Ten rýchlo slabne a vás napadnú mnohé choroby, zvlášť zmeny v mozgu, čo môže viesť k ťažkým duševným poruchám. Ešte jeden-dva roky a tento proces nadobudne katastrofálny rozsah. Chorý človek sa môže stať politikom, vstúpiť do armády, bude obsluhovať rakety... Teraz, ak to už chápete, pomôžte svojmu organizmu, avšak vedzte, že váš duch je to najdôležitejšie. Keď v to budete veriť, dosiahnete všetko, vrátane potrebného zdravia" (Kirche, s. 80n).

„Nie, samovražda vôbec nie je predurčená, hoci na tento kritický zlom treba hľadieť od narodenia. Treba vedieť, že pred každou prísnou skúškou, ku ktorej sa musíme postaviť podľa životnej voľby, dostaneme znamenia z vyššieho sveta. Človek, ktorý si všíma volanie svojho srdca a javy okolitého sveta, tie znamenia postrehne. A ak si z nich utvorí správne závery, môže ten kritický bod prekročiť. Človek ponorený do márnivosti sveta a žijúci pre svoje vlastné dobro len ťažko spozoruje Božie znamenia. A ak ich nespozoruje, jeho nohy pri nasledujúcom kroku nenájdu oporu" (Kirche, s. 14).

 

Obraz muža a ženy

Sergej Torop zastáva na pozadí svojho svetonázoru konzervatívny pohľad na muža a ženu. Pritom vychádza z dvoch princípov, podľa ktorých mužovi prisudzuje princíp duchovný a žene prirodzený. Žena, podľa jeho názoru, nemôže dosiahnuť to duchovné bez muža a muž bez ženy to prirodzené. Spoločenské a súkromné problémy vznikajú údajne preto, lebo sa neuskutočnil vývoj v takto chápanej harmónii.

„Žena je zodpovedná za jedlo, za deti, za dom a usiluje sa, aby bola pekná. Lebo muž potrebuje obdivovať jej krásu" (Kirche, s. 14, dodatok). „Žena je priam povolaná na to, aby dávala pozor, ako vyzerá muž. A keď je on zamestnaný svojou prácou, prichádza a zošľachťuje jeho vonkajší výzor. (...) V mužovi a žene jestvujú dva princípy: duchovný a prirodzený. U ženy je to prirodzené dávajúcim princípom a duchovné prijímajúcim princípom, u muža je to opačne. Duchovný princíp je dávajúci a to prirodzené je prijímajúci princíp. Iba pri zjednotení nastáva vzájomné doplnenie. Muž je určený na to, aby doplnil duchovný svet ženy, ona ho však doplňuje silou prírody" (Kirche, s. 5, dodatok). „Úplný rozvoj ľudskej duše sa uskutočňuje pri vytvorení harmónie medzi mužským a ženským princípom. Lebo všetko, čím ste boli obdarení Matkou Zemou a nebeským Otcom, musí navzájom znieť harmonicky" (Kirche, s. 78).

 

Hodnotenie

Toropove „kázne" a „poučenia" pozostávajú z rozličných prvkov viery. Na základe premiešania a vzájomného prenikania rozdielnych myšlienkových svetov je v tomto rámci možné poukázať iba na niektoré fázy duchovného dedičstva, z ktorého čerpá Vissarionova (Toropova) „zjednocujúca viera". Predstavy Vissarionových „posolstiev" sa dajú priradiť k istým prameňom a dobovým prúdom.

 

Spoločenstvo nového zjavenia

Podľa postavenia, ktoré Torop v spoločenstve má, podľa jeho náuk a súhrnu charakteristických čŕt skupiny, ide - z hľadiska typu - o spoločenstvo nového zjavenia, pravda, s typicky ruským zafarbením. Jestvujú však aj dve podstatné paralely v náuke a vo forme života s dvoma v Nemecku vzniknutými náboženskými spoločenstvami. So spoločenstvom Fiat Lux zoskupujúcim sa v južnom Schwarzwalde okolo „Božej hlasnej trúby", pani Eriky Bertschinger-Eickeovej, ktorú nazývajú „Uriella", a Združenia Univerzálny život (Universelle Leben), ktoré sa vytvorilo vo Würzburgri okolo „prorokyne súčasnosti" Gabriely Vittekovej. Ich kristovské podniky a ekologické dvory silno pripomínajú - rešpektujúc nemecké pomery - sociálno-ekologický útvar na Sibíri.

Vissarion však vzhľadom na svoju funkciu pokročil o krok ďalej. On je nielen médiom zjavenia, ale aj zakladateľom viery. Ako jeho ženské pendantky, musí aj on dokázať svoju iniciáciu: „A potom, v 29. roku si Vissarion uvedomil sám seba a objavuje sa spomienka na vyše dvetisícročnú minulosť" (Kleine Krume, s. 57). Rovnako sprostredkúva „zjavenia slova", pritom však - pokiaľ vieme - neupadá do tranzu. Vo všetkých troch uvedených skupinách sa propaguje vegetariánsky spôsob života až k jeho najradikálnejšiemu fundamentalistickému spôsobu - žiť vegan. Torop si podobne ako nemecké zakladateľky vypožičiava z kresťanskej tradície, pričom sa čiastočne odvoláva na svoje pravoslávne prostredie.

Bibliu cituje často. Mení však zmysel všeobecného presvedčenia o pravdách viery, doplňuje ho, alebo jednoducho odmieta. Toto zaobchádzanie s kresťanskou tradíciou potvrdzuje aj jeho konštatovanie: „Starý zákon nedal ľuďom Boh. Sú to zákony bytia vesmíru..." (Kirche, s. 8, dodatok).

Ďalšou paralelou so súčasnými skupinami nového zjavenia je otvorenosť prijať väčší počet nekresťanských prvkov a z toho vytvoriť „zjednocujúcu vieru". Podľa Toropovho chápania bol Posledný zákon sprostredkovaný, aby uskutočnil „veľkolepé sväté spojenie všetkých jestvujúcich náboženstiev". Toto zamýšľané spojenie však vedie ku synkretickej zmiešanine, ktorej zloženie sa dá prečítať aj v nasledujúcich formuláciách tejto novej viery:

„Koreňom vesmíru je Samojediný, alebo - ako ho nazývajú na Východe - Absolútno. Je to mocný Otec sveta a Otec všetkého jestvujúceho v ňom. Je prameňom pravdy hmotného bytia a prameňom Ducha života (hmotnej životnej sily). On jediný je Otcom veľkých ženských pra-prameňov - planét, Mesiaca a hviezd, a keďže nemá žiadne tkanivo, neobsahuje ani dobré ani zlé...

Obdivuhodným, voňajúcim kvetom je pre človeka vo vesmíre Nebeský Otec. On je veľkolepý Otec ľudských duší a Syn Samojediného. Váš Boh je príčinou pravdy duchovného bytia a prameňom Svätého Ducha (duchovnej životnej sily). (...) Za vznik svojho žiarivého jestvovania ďakuje splynutiu ducha života s jedinečnou energiou prameniacou zo srdca Matky Zeme. Toto veľkolepé obdobie bolo ožiarené svetlom narodenia Syna Samojediného, ktorý jestvoval, čo sa už nebude opakovať. (...) Životný duch, ktorý sála zo Samojediného, preniká ľudským telom, v ktorom podľa istého systému sprostredkuje obeh energie a vyživuje všetky jeho vnútorné orgány"
(Kirche, s. 11n).

Za myšlienkou Samojediného stojí zjednodušené neohinduisticky zafarbené myšlienkové bohatstvo. Advaita vedanta chápe Brahmu ako Absolútno, jedného nerozdeleného ducha sveta bez formy, bez mena a nezávislého od času. Na hmotný svet sa hinduizmus pozerá ako na čiastočne rozvinutý a návrat k pôvodnému stavu považuje za možný rozjímaním a poznaním. Ťažko sa dá povedať, či tieto hinduistické predstavy pri formovaní vyššie citovaných vyznaniach viery na Toropa pôsobili priamo, alebo či mu ich sprostredkovala teozofia (pozri nižšie). Avšak znalý čitateľ pociťuje túto náukovú zmiešaninu s kresťanskými hodnotami viery - napríklad v súvislosti s učením o Trojjedinom Bohu (Otec, Syn a Svätý Duch), ako niečo podivuhodné a typicky sektárske.

 

Teozofia

Zdá sa, že Sergej Torop prevzal veľmi masívne i myšlienky teozofie. Hoci svojich stúpencov odrádzal od čítania diel Heleny Blavatskej (zakladateľky Teozofickej spoločnosti), v jeho stvárneniach sa krok za krokom stretávame s jej ideami. Teozofia už sama v sebe predstavuje synkretický svetonázor, v ktorom rozličné špiritisticko-ezoterické predstavy boli pospájané s východnou spiritualitou. Pritom jej cieľom je „ezoterickým poznaním a okultným školením, ako aj štúdiom východných náboženstiev dosiahnuť vyššiu formu „pravdy", ako by to bolo možné čírou vierou.

Z hinduizmu teozofia prevzala myšlienkový model karmy a reinkarnácie a predstavu o kozmicko-božskom praprincípe, z ktorého vzišlo všetko viditeľne jestvujúce..." (Kompaktlexikon, s. 340). Ďalej sa do nej vliali predstavy špiritizmu, ktoré nachádzame aj u Toropa, čo sa ukazuje v jeho rečiach o astrálnych obaloch, duchoch, o prechode koridorom po smrti (Kirche, s. 16), o vyšších svetoch (Kirche,
s. 22), duchovnom tkanive (Kirche, s. 11, 38) a na mnohých iných príkladoch, až po typicky dobový tzv. UFO-špiritizmus. Dokonca v jeho učení možno nájsť aj teozofickú predstavu o inkarnovaných Majstroch:

„Najpôsobivejšie misie takého druhu spĺňajú viacerí východní Majstri, ktorí prišli z Absolútna. Nemali žiadne duchovné tkanivo. Keď ukončili svoju misiu, ich telo zmizlo pri istých obdivuhodných zjaveniach, zanechajúc jemnejší obal hmotnej životnej sily. Potom Majstri odišli do sveta, ktorý sa nazýva nebeská Šambala. Tento svet nemá nič spoločné so svetom nebeského Otca" (Kirche, s. 22).

Torop dokonca uvažuje aj o založení novej ľudskej rasy - v súvislosti so spoločenstvom vo východnej Sibíri, ktorého je zakladateľom. Aj táto myšlienka hrá svoju úlohu v teozofii. Tam ide o „kozmickú pedagogiku" s cieľom „okultného nadčlovečenstva", alebo, ako vravia teozofi, o „výstup k povedomému nadčlovečenstvu" (Ruppert, s. 69). Z takýchto predstáv je jasné, že spoločenstvo okolo Toropa je na ceste rozvinúť na náboženskej pôde elitárske povedomie. Najmä ak zoberieme do úvahy fakt, že jeho stúpenci sa domnievajú, že sú výhradnými vlastníkmi pravdy o Bohu, o človekovi a o svete.

Z neohinduistického a teozofického myšlienkového bohatstva čerpá Torop aj vo svojich náukách o putovaní duší (reinkarnácia) a desivom prisúdení viny rodičom, ktorým zomrelo dieťa (Kirche, s. 16). Toto prisudzovanie viny pravdepodobne súvisí s Toropovým západoezoterickým chápaním karmy. Lebo v hinduizme znamená „negatívna karma" (istý druh energie znovuzrodenia) zostup a potrestanie. Aj úvaha o mužskom a ženskom princípe, ktorá je údajne obsiahnutá už v akte stvorenia (Samojediný je otcom veľkých ženských pra-prameňov), poukazuje na novohinduistické myšlienkové bohatstvo. Predstava o spojení Lingam a Yoni ako opätovné privedenie do nerozdeleného praprincípu jestvuje i v kulte boha Šivu.

V tejto spojitosti je zaujímavé aj to, že Torop, ako sa zdá, má veľmi dobré poznatky o neohinduistickej scéne guru. Sám často spomína kontroverzných guru Babadžího a Sathja Sái Bábu (Kirche, s. 42). Pravdepodobne najmä ten druhý ovplyvnil Toropov ideový svet. Sathja Sái Bába propaguje, podobne ako Torop, tzv. Svetové jednotné náboženstvo - „Sái-náboženstvo".

 

Hnutie New Age

Avšak nielen teozofia a neohinduizmus dodávajú impulzy pre Toropov náboženský svet. Torop prijal aj ich historické pokračovanie - hnutie New Age. Toto duchovné hnutie sa objavilo vo Veľkej Británii na začiatku 70. rokov 20. storočia, prešlo USA a rozšírilo sa do západnej Európy. Jeho stúpenci veria, že ľudstvo stojí na prahu novej časovej epochy, ktorá sa nazýva Vek Vodnára. Ten podľa nich nahradí dvetisíc rokov trvajúci kresťanský Vek Rýb. Nový vek - ako veria - bude charakterizovať láska a harmónia medzi ľuďmi, nebude už nenávisť ani vojna, bolesť ani teror. „Noví ľudia" s „novým vedomím" budú žiť na „novej zemi" bez akýchkoľvek protikladov a kontroverzií (muž - žena, myslieť - veriť, svet - Boh, západná veda - východné náboženstvá atď.).

Spomenuté paralely k spôsobu Toropovho myslenia nemožno prehliadnuť, no netreba ich ďalej rozvádzať. Azda len dodajme, že Torop prevzal svoju kozmológiu a antropológiu zo staršej okultnej tradície Európy a svoju duchovnú ekológiu zase z hnutia New Age. Torop vďačí za svoje vízie sibírskemu projektu, podobne ako fascinácii, ktorá zasiahla mnohých ľudí. V praktickej rovine (ak by sme odhliadli od Vissarionových náboženských požiadaviek), by sme mohli hovoriť o ruskej verzii komunity Findhorn a nájsť paralely s predchádzajúcimi voči technike nepriateľsky naladenými duchovnými ekokomunitami, siahajúcimi až po hnutie novokrstencov. Aj v škótskej komúne Findhorn, v spoločenstve typu New Age, ktorá bola založená roku 1965 a dnes má asi 200 členov, stojí v strede uctievanie prírody a život v harmónii s ňou. Budúcnosť ekokolónie na Sibíri bude pravdepodobne závisieť od toho, či sa osadníkom podarí vyňať z každodenného života hrubý náboženský ideový Vissarionov svet a jeho viac ako problematickú etiku. Inými slovami, veľa bude závisieť od toho, či v praxi zvíťazí náboženská horlivosť, alebo ekologické vízie.

 

Toropova nastavená tvár

Torop sa svojimi rečami a samoinscenáciami ponúka ako projekčné plátno pre túžby svojich prívržencov po pokoji, harmónii a teple, ale aj ako záchranca v časoch hlbokej neistoty. Vôbec neprekvapuje, že Torop, ktorý údajne vykonával rozličné povolania, okrem iných bol i milicionárom, má v Rusku taký úspech, pretože spoločenský a politický prevrat hlboko otriasol mnohými spoločenskými vrstvami.

Torop žiadnu otázku nenechá bez odpovede, nech je akokoľvek triviálna. Jeho odpovede často obsahujú trpkú kritiku na pýtajúceho sa, a zdá sa, že samy neznášajú kritiku. Stávajú sa pravdou podľa motta „Amen, hovorím vám...". Nie sú známe žiadne prípady odporu a diskusie. Jeho stúpenci akceptujú, že jeho svet ideí je konštruovaný z rozličných svetonázorových smerov. Pritom v ňom jestvujú mnohé zlomové miesta, napríklad tvrdenia, ktoré nejdú dohromady, dokonca si odporujú (napr. milosť a karma, človek ako jedinečné Božie dielo a putovanie duší, magická viera v Matku Zem a život v priemyselnom období atď.). Jeho poučenia majú zavše groteskné rysy. Napríklad, ak ide o nový spoločenský a hospodársky systém alebo o správanie sa k chorým: „Neveriaceho neslobodno liečiť, veriaceho netreba liečiť" (Vadimove poviedky, s. 40). Niektoré jeho poznámky k liečbe však hraničia s výzvou neposkytnúť pomoc chorým, dokonca ani deťom. Záverom možno iba konštatovať: Ak bude spoločenstvo v tajge žiť tak radikálne, ako to káže Torop, mohlo by sa z neho vykryštalizovať spoločenstvo so silnými sektárskymi črtami, no nebude potom, žiaľ, možné vylúčiť ani škody na fyzickej a psychickej neporušenosti. Ak by sa však tejto ekokolónii podarilo uskutočniť kompromis medzi praktickými nutnosťami a náboženskými imperatívmi, mohli by budúce dejiny tejto komunity prebiehať aj inak. To však bude významne závisieť od samého Vissariona.

Na koniec si dajme ešte jednu základnú otázku, ktorá mnohých veľmi zaujíma. Prečo to Torop vôbec začal a prečo v tom pokračuje? Odpovedí sa ponúka niekoľko. Ktorá z nich je pravdivá, vie iba sám Boh. Niektorí odborníci sa domnievajú, že okrem nábožensko-sociálnych dôvodov, ktoré Torop udáva, môžu jestvovať aj iné, dokonca skryté motívy. Napríklad tieto:

> Torop sa chcel obohatiť a urobiť členov sekty závislými od seba;

> je predpoklad, že zem, ktorú Torop získal a ešte získa, je bohatá na nerasty. V tom prípade by bola celá sektárska scéna iba veľkým divadlom, aby sa ním zakryli ambície tých, čo stoja za Toropom a poťahujú nitky. Denisov si zaobstaral najnovšie geologické plány, aby zistil, či je pod touto zemou naozaj ukryté nerastné bohatstvo. Jedno je isté, že na Suchom vrchu možno zistiť nadmerné rádioaktívne žiarenie, ktoré poukazuje na prítomnosť zvláštnych kovov;

> veľké peňažné príjmy sa očakávajú aj od medzinárodného náboženského turizmu;

> sú experti, ktorí sa domnievajú, že Vissarionova sekta by mohla byť obrovským experimentom na testovanie sociálnych, náboženských a psychologických fenoménov, prípadne tento experiment riadi i zahraničie. Aj v tomto prípade by bol Vissarion iba marionetou. Variant k tejto teórii je: Vissarion sám riadi tento experiment, aby sem pritiahol väčší počet ezotericky nadpriemerne vzdelaných ľudí a ich pom ocou získal čoraz väčší vplyv. Mátoží v jeho mysli a v mysliach jeho nasledovníkov idea svetovlády?