Zacielené na duše

Mnohé kulty (najmä tzv. komerčné) používajú postupy podobné bežnej firemnej praxi: inzerujú v tlači, rozposielajú na prvý pohľad profesionálne vyrobené zásielky s ponukou rôznych technológií, marketingových či komunikačných kurzov a pod. s prísľubom rýchlej návratnosti investícií, vylepšenia vlastnej produktivity a efektívneho dosiahnutia úspechu. Môžu ponúkať aj nejaký produkt alebo návod, ako sa stať zdravým, úspešným, resp. ako môže človek v sebe „prebudiť" doposiaľ netušené možnosti. Strediskom pôsobenia takýchto „podnikateľských" aktivít nezriedka bývajú napríklad kultúrne zariadenia, kde sa organizujú pravidelné kurzy a školenia, ktoré ľudí neodradia ani často prehnanou cenou. Veď kto by si už dnes nechal ujsť príležitosť na vlastné oči uvidieť toho, kto sa každodenne „rozpráva" s mimozemšťanom, „lieči" klasickou medicínou nevyliečiteľné choroby alebo vás („samozrejme" bez použitia hypnózy) za malý peniaz pozve na nezabudnuteľnú očistnú prechádzku po vašich minulých životoch...

Ako uvádzajú mnohí odborníci, človek často ani netuší, že ide o nábor. Steven Hassan, jeden z najznámejších výstupových poradcov v USA k tomu poznamenáva, že ak je náborár náš známy alebo dokonca príbuzný, niekedy predstiera, že sa s nami chce podeliť o nejaký dôležitý poznatok či zážitok, chce poznať náš názor, alebo potrebuje našu pomoc, a to iba kvôli tomu, aby nás dostal na nejaké školenie či prednášku organizovanú kultom. Ak je to niekto neznámy, väčšinou nadobudneme dojem, že sme získali dobrého priateľa. Prieskum v tejto oblasti preukázal, že väčšina ľudí nadviazala kontakt s kultom v kritickom období svojho života. Podľa psychológov stres býva často dôsledkom negatívnej zmeny: napr. stratíme blízkeho človeka, prídeme o zamestnanie, dostaneme sa do finančných problémov a pod. V takýchto situáciách sú naše obranné mechanizmy preťažené a ten, kto nedokáže kult včas identifikovať, ľahko sa stane jeho korisťou.

 

Metód, ktoré sa pri verbovaní do sekty praktizujú, je síce viacero, avšak samotný proces sa dá opísať troma slovami: okúzlenie - fixácia - fascinácia. Prvú fázu niektorí odborníci prirovnávajú k obdobiu zamilovanosti. Človek v tomto období býva natoľko zahltený novými informáciami a stretnutiami s „milými" a „pozornými" ľuďmi, že nielenže toľko emócií nedokáže naraz spracovať, ale i jeho schopnosť kritického myslenia je veľmi oslabená.

Pre ďalšiu fázu je typické postupné ochromenie vôle nového člena, ako aj jeho izolácia od predchádzajúcich sociálnych väzieb (rodičia, priatelia), ktoré sa pokladajú za nebezpečné ohniská negatívne vplývajúce na inak ničím nehatený duchovný rast novica. Fázu zamilovanosti postupne vystrieda pocit povinnosti a potreba angažovanosti v kulte. Ako cigaretový dym v miestnosti sa rozplýva aj idylická ilúzia o nájdení drahocennej perly, ktorú mnohí novici bezprostredne zažívajú a pocit náhleho očarenia z niečoho nového a spasiteľného vystrieda realita každodenných dní a trpké prebudenie sa do všednosti. Prejavy pozornosti pomaly ustupujú a človek, aby prehlušil v sebe pochybnosti a rozčarovanie, o to viac priľne ku skupine a stotožní sa s jej vnútornými zákonitosťami a cieľmi.

Toto štádium vyvrcholí do poslednej fázy tzv. fascinácie, keď proces indoktrinácie je úspešne zavŕšený. Člen sekty myslí, koná a cíti ako celé spoločenstvo. To je však takmer vždy ovládané jednotlivcom alebo úzkou skupinou stojacou na vrchole hierarchie, ktorá vydáva početné striktné inštrukcie. Tie presne riadia nielen vonkajší, ale najmä vnútorný život všetkých členov. Mnohokrát sa potvrdilo, že rituály a presne stanovené predpisy, ktorými sa komunita riadi, vytvoria „dymovú clonu" neslobody a strachu. Človek, aby neprišiel o istotu a zmysel života, ktoré mu spoločenstvo sugestívne ponúka, skrýva sa za horou každodennených mechanicky vykonávaných úkonov a pozvoľna stráca odvahu samostatne myslieť, kreatívne tvoriť či autenticky sa navonok prejavovať. Dochádza to tak ďaleko, že sa niekedy až prehnane usiluje uskutočňovať vízie sekty a vôľu jej vodcu natoľko, že každý neúspech sekty berie za svoju prehru a trápi sa pocitom viny a osobného zlyhania. To zvyšuje nielen jeho závislosť od kultu, ale zároveň i jeho produktivitu a nasadenie, o čo nakoniec sekte ide.

 

Piliere psychickej manipulácie

Ako mnoho je metód, ktorými sa noví stúpenci verbujú do sekty, fixuje sa ich vzťah ku skupine a formuje ich nová identita, podobne je i veľa spôsobov, ako udržiavať a stupňovať ich pripútanosť a oddanosť. Tieto techniky sa všeobecne označujú pojmom psychická manipulácia. Človek je jej vystavený na každom kroku - v médiách, politike, reklame, ale i v iných komerčných či ideových sférach. Jej najväčšou zbraňou je, že človek často ani nevie, že ním dakto manipuluje, naopak, zažíva pozitívne pocity šťastia a naplnenia. Jednotlivec je zmanipulovaný tak, aby s absolútnou oddanosťou robil, čo sa od neho vyžaduje, sám pritom v mnohých prípadoch takmer na všetko reaguje pozitívne.

Známy americký psychológ Leon Festinger tvrdí, že úspech psychickej manipulácie závisí od zvládnutia troch jej základných zložiek - riadenia správania, myslenia a emócií. Teória kognitívnej disonancie, ktorej je autorom, dokazuje, že každá zložka silne ovplyvňuje ďalšie dve. To znamená, ak sa zmení ľudské správanie, zmení sa i jeho myslenie a cítenie tak, aby disonancia (nesúlad, rozpor medzi nimi) bola čo najmenšia. S. Hassan to vo svojej knihe Ako čeliť psychickej manipulácii zhubných kultov komentuje slovami: „Podľa Festingera si človek vo svojom živote potrebuje udržať svoj poriadok a zmysel. Potrebuje veriť, že koná podľa obrazu, ktorý o sebe má, a podľa hodnôt, ktoré uznáva. Ak sa z nejakého dôvodu zmení jeho správanie, zmení sa príslušne aj jeho obraz a hodnoty. Dôležité je uvedomiť si, že kulty týmto spôsobom zámerne vytvárajú v ľuďoch disonanciu a využívajú ju na manipuláciu."

Povedzme si však niečo viac o jednotlivých zložkách manipulácie. Riadené správanie v praxi znamená kontrolu individuálnej fyzickej reality. V podstate ide o kontrolu prostredia - miesta, kde človek žije, čo si oblieka, ako sa stravuje, ako dlho spí, ale najmä čo a ako koná, ako uskutočňuje rituály, čo číta a mnoho ďalších praktických vecí. Ako hovorí S. Hassan, „potreba ovládať ľudské správanie je dôvodom, prečo väčšina kultov predpisuje svojim členom veľmi prísny režim. Každý deň sa venuje značný čas kultovým rituálom a školeniu. Členovia taktiež dostávajú špecifické úlohy, čím sa obmedzuje ich voľný čas a slobodná činnosť." A výstižne dodáva: „V zhubných kultoch je ustavične čo robiť."

Aj správanie jednotlivca je podmienené požiadavkou, aby každý konal tak, ako koná celá skupina. V rámci skupiny členovia robia takmer všetko spoločne: jedia, pracujú, zúčastňujú sa na rituáloch a pod. Akýkoľvek prejav individualizmu sa tu potláča. Navyše človek, najmä ak žije v komunite, si musí pýtať dovolenie takmer na všetko, čím sa len zvyšuje jeho závislosť a zdôrazňuje jeho podriadenosť voči vedeniu, ktoré za skupinu prebralo zodpovednosť.

Druhým pilerom psychickej manipulácie je riadenie myslenia. Zahrňuje dôkladnú indoktrináciu členov, tzn. precízne vštepenie náuky, ale i osvojenie si nových spôsobov vyjadrovania. S tým samozrejme súvisí aj vytvorenie si obranných mechanizmov voči všetkému „cudzorodému", čo sa prieči ideológii a praktikám sekty. Hassan k tomu opäť veľmi duchaplne poznamenáva, že „dobrý člen sekty musí vedieť manipulovať sám so sebou." Podľa francúzskeho psychiatra a kriminológa Jean-Marie Abgralla cieľom indoktrinácie je odstránenie posledných zvyškov kritického myslenia človeka tak, aby smeroval k čoraz silnejšej integrácii do štruktúry sekty. Zdeněk Vojtíšek, hovorca českej Spoločnosti pre štúdium siekt a nových náboženských smerov, to vo svojej knihe Netradičné náboženstvá u nás vyjadril ešte názornejšie, keď napísal: „Sekty často vedú svojich členov k tomu, aby si vyčistili myseľ od všetkého, čím bola pred príchodom do skupiny zanesená a zavrhli tak do toho času používané nesprávne spôsoby myslenia."

Pre mnohé sekty je typické používanie špecifického jazyka a kultových fráz. Príznačným je, že do nich zhusťujú mnohé zložité životné situácie až natoľko, že tieto skostnatené myšlienkové klišé ovládajú myslenie členov takmer v každej situácii. Navyše, ako píše aj Z. Vojtíšek, „základné prvky viery môžu byť v sekte fixované v extatických či hypnotických stavoch. Podobne môžu slúžiť i zmenené stavy vedomia spôsobené napríklad meditáciou, spoločným spevom, hlbokým dýchaním, rytmickou hudbou a pod."

Ako som už naznačil, členovia siekt pestujú v sebe obranné mechanizmy, eliminujúce všetky informácie, ktoré sú pre skupinu nepriaznivé. Obhajujú svoju novú kultovú identitu proti identite pôvodnej. Kedykoľvek sa človek pristihne pri „kacírskej" myšlienke, odvrhne ju ako negatívnu a tak sa postupne naučí strániť sa všetkého, čo by len v náznakoch mohlo narušiť jeho iluzórny svet. V kultoch sa na to používa niekoľko metód: napr. extatické recitovanie mantry, rôzne rituály a pod., ktoré sa ako návyková droga samovoľne uvedú do činnosti a potlačia každú „zlú" myšlienku, ktorá stúpencovi kultu prebehla mysľou. Hassan vraví, že „takíto ľudia získavajú často dojem rastu, pričom v skutočnosti klesajú do určitého druhu narkománie".

Tretia zložka psychickej manipulácie - riadenie emócií - sa snaží ovládnuť a vytesniť ľudské city a ich prežívanie. V mnohých sektách sú emócie považované dokonca za niečo negatívne a ich prejavovanie za znak slabošstva a duchovnej lability. V niektorých z nich dokonca ich vodcovia stanovujú, koho si kto má vziať za svojho životného partnera, a to vrátane kontroly ich sexuálneho života. Známy je príklad sekty Hare Krišna, kde ani manželia by si nemali navzájom prejavovať „prílišné" emócie. Navyše tu platí zásada, že ak nechcú mať ďalšie dieťa, nesmú mať spolu  telesný kontakt, čo býva často zdrojom neventilovaných frustrácií a v nejednom prípade sa vzťah končí rozvodom.

Ako ďalej tvrdí S. Hassan, strach spojuje príslušníkov kultu dvojnásobným putom. Jednak vytvára veľmi sugestívny obraz vonkajšieho nepriateľa - prenasledovateľa a zároveň je vyjadrením vnútorných obáv pred odhalením a následným potrestaním zo strany vedúceho za to, že člen nesplnil úlohu, ktorou ho poveril. „Veľmi účinnou metódou na ovládanie emócií sú fóbie" - dodáva Hassan a pokračuje: „Ľuďom sa vštepuje, že keď sektu opustia, budú bez milosti vydaní napospas temným silám."

Aj keď sekty často deklarujú slobodu svojich členov a z úst ich predstaviteľov počuť slová o tom, že nikoho v ich organizácii nedržia proti jeho vôli, v skutočnosti sa členovia stávajú ich vazalmi už len preto, lebo trpia „poctivo" vypestovanou fóbiou - strachom pred vonkajším svetom. A viackrát som sa v rozhovoroch s bývalými členmi mal možnosť presvedčiť, že toto puto je často mnohonásobne pevnejšie a zákernejšie ako fyzické násilie či psychický teror.